Odborári v Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave (SEPS) sa nepripojili k štrajkovej pohotovosti, ktorú vyhlásilo predsedníctvo Energeticko-chemického odborového zväzu. Odborári zo SEPS sa od týchto krokov dištancujú. „Medzi odborármi Základnej organizácie Energeticko-chemického odborového zväzu pri SEPS a vedením našej spoločnosti vždy prebiehalo konštruktívne rokovanie, ktoré sa skončilo sociálnym zmierom k spokojnosti obidvoch strán. Taktiež v tomto roku už výbor rokoval s vedením spoločnosti a podmienky pred kolektívnym vyjednávaním sú nastavené k našej spokojnosti,“ uviedol predseda Základnej organizácie Energeticko-chemického odborového zväzu pri SEPS Marián Mihalda. Rozhodnutie o vyhlásení štrajkovej pohotovosti Energeticko-chemického odborového zväzu považuje vzhľadom na neukončené rokovania za predčasné.
Nárast miezd
Niektorí odborári Energeticko-chemického odborového zväzu vyhlásili štrajkovú pohotovosť, keď sa im nepodarilo dohodnúť so Zväzom zamestnávateľov energetiky Slovenska na raste miezd v budúcom roku. Informoval o tom vo štvrtok Marián Baňanka z odborového zväzu, ktorý bol poverený vyjednávaním. Odborári pre budúci rok požadujú rast tarifných miezd o 6,5 % v priemere a o 5 % každému zamestnancovi. Spor bude teraz predložený na riešenie sprostredkovateľovi. Na 26. októbra je zvolané mimoriadne zasadanie Konferencie predsedov odborového zväzu z energetickej sekcie, ktorá bude rozhodovať o ďalšom postupe.
Nie každý má na to
Zväz zamestnávateľov energetiky Slovenska upozorňuje, že nové podmienky v kolektívnej zmluve by mali odborári vyrokovať jednotlivo vo svojich firmách a nie plošne za všetky spoločnosti. Ako dôvod uvádzajú, že nie každej energetickej spoločnosti sa darí v súčasnosti hospodáriť v takých číslach, ktoré by jej umožňovali požadované navýšenie miezd.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na roky 2017 až 2019 sa týka jedenástich spoločností združených vo Zväze zamestnávateľov energetiky Slovenska, pričom v ôsmich z nich je väčšinovým, alebo jediným vlastníkom štát. Kolektívna zmluva sa týka troch súkromných firiem, troch, v ktorých má štát síce 51-percentný vlastnícky podiel, ale manažérske právomoci vykonáva zahraničný vlastník. Vo zvyšných piatich spoločnostiach je štát stále jediným vlastníkom.
