Opozičným poslancom sa nepozdáva zavedenie nejasných aukcií, G-komponent, či možnosť pre teplárov znova získať 15-ročnú podporu.
Veľkú novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (KVET) poslanci posunuli do druhého čítania.
Opoziční poslanci počas prvého čítania spomínanú novelu zákona skritizovali. Poslancovi za stranu SaS Karolovi Galekovi prekáža v novele zákona viacero vecí. Tímlíder liberálov pre energetiku napríklad upozornil, že výrobcovia tepla a elektriny z KVETu sa budú môcť znova uchádzať o 15-ročnú podporu, ktorú zaplatia všetci odberatelia elektriny.
Nový doplatok
„Podpora doplatkom, ktorá by mala skončiť, sa môže pre teplárov znova predĺžiť. Nechápem, prečo my ideme dnes znova podporovať teplárov. Podporujeme niečo, čo nemá šancu uspieť na trhu. Novela zákona umožňuje ktorémukoľvek výrobcovi z KVETu, ak do roku 2025 zrekonštruuje svoj zdroj, poskytnúť podporu na ďalších 15 rokov,“ povedal v rámci parlamentnej rozpravy Galek, podľa ktorého novela umožní, že by táto podpora mohla byť udelená aj pre uhoľné zdroje.
Nejasné aukcie
Liberáli vítajú v novele zákona zavedenie aukcií, prostredníctvom ktorých sa budú podporovať nové OZE a KVET. Pre nové väčšie výkony nad 500 kilowattov sa podľa nových pravidiel má zaviesť aukcia, kde si štát vyberie zariadenie pre výrobu elektriny z OZE, ktoré podporí. Konečná cena bude výsledkom súťaže. Aj v tomto prípade však poslanec Galek vidí istý problém. „Zavedenie aukcií vidím ako dobrý krok, ale zo zákona vôbec nevyplýva, aké zdroje budeme pripájať, kedy a koľko. Tu vzniká obava, že sa zopakuje tá kauza 120 megawattov na Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave. My nemáme ani len stratégiu a analýzu na nové OZE,“ dodal Galek, ktorému stále prekáža v novele zákona poplatok za prístup do siete, tzv. G-komponent.
Opozičný poslanec sa taktiež pozastavil aj nad kompenzáciami pre energeticky náročné firmy. Ministerstvo hospodárstva sa pre vyššiu konkurencieschopnosť priemyslu rozhodlo v novele zaviesť úľavu pre energeticky náročné podniky. Tá im má znížiť koncovú cenu elektriny. Podľa odhadov by sa malo ku kompenzácii dostať približne 200 podnikov. Na kompenzácie by tak malo ísť zo štátneho rozpočtu ročne zhruba 80 miliónov eur. „Sporné však je, že ministerstvo tieto kompenzácie poskytnúť môže, ale aj nemusí,“ zdôraznil Galek s tým, že radšej by mala vláda podnikateľom zrušiť rôzne poplatky, ktoré sa skrývajú v koncových cenách elektriny.
Dve pochvaly
Opozičný poslanec pochválil v novele zákona zavedenie takzvaného lokálneho zdroja. Inštitút lokálneho zdroja s výkonom do 500 kilowattov predstavuje zariadenie na výrobu elektriny určené takmer výhradne na spotrebu v danom odbernom mieste. Inštitút lokálneho zdroja má získať pozornosť najmä u záujemcov o fotovoltiku. Poslancovi Galekovi sa pozdávalo v novele zákona aj zavedenie jednotného výkupcu zelenej elektriny.
Aukcie, G-komponent, podporu uhoľníctva, ako aj nekoncepčný prístup vlády k podpore OZE kritizoval v rozprave aj poslanec za hnutie OĽaNO Eduard Heger. „Je dobre, že chceme rozvíjať OZE, ale na druhej strane tu podporujeme niečo, čo je v kontraste s ich podporou (na mysli mal podporu ťažby domáceho uhlia, prostredníctvom ktorého sa musí vyrábať elektrina – pozn. red.),“ podotkol Heger.
Poslanec Galek na záver svojho vystúpenia zdôraznil, že jeho poslanecký klub nemôže podporiť navrhovanú novelu zákona o podpore OZE a KVETu v znení, v akom je predložená do Národnej rady SR. Požiadal poslancov a ministerstvo, aby sa novela zákona vrátila na prepracovanie. Poslanci mu však nevyhoveli.
S kritikou nesúhlasí
S kritikou nesúhlasí minister hospodárstva Peter Žiga. Je však pripravený v druhom čítaní vypočuť si pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov a prípadne ich aj do novely zákona zapracovať. „Počuli sme tu tri príspevky, z ktorých bol jeden odborne fundovaný, pána poslanca Galeka,“ reagoval na svojich predrečníkoch Žiga. Príspevky poslancov Hegera a Jána Budaja (OĽaNO) nepovažoval za odborné a „k veci“.