Útlm výroby uhoľnej energie sa výrazne prejavuje aj na cene komodity. Kým v januári 2011 cena uhlia dosahovala 139 amerických dolárov za metrickú tonu, v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 90 dolárov.
Uhlie, ktoré bolo kedysi nenahraditeľným zdrojom energie, sa postupne dostáva do úzadia. Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA analytička spoločnosti xPartners Olívia Lacenová, mnoho európskych krajín, ako napríklad Veľká Británia alebo Nemecko, uhlie pri výrobe elektriny nahrádza obnoviteľnými zdrojmi energie. „Taliansko a Španielsko zasa uprednostňujú možnosti vodnej energie. Spotreba uhlia tak postupne klesá,“ dodala Lacenová.
Výroba elektrickej energie z uhlia v roku 2018 v Európskej únii podľa údajov z Eurostatu predstavovala 19,2 percenta. Medziročne tak klesla o šesť percent. „Oproti roku 2011 je to až 30-percentný prepad,“ zdôraznila Lacenová. Počas posledných šiestich rokov sa európske ročné emisie oxidu uhličitého z uhoľných elektrární celkovo znížili o 250 miliónov ton.
Podľa analýzy xPartners útlm výroby uhoľnej energie sa výrazne prejavuje aj na cene uhlia. Kým v januári 2011 jeho cena dosahovala historicky najvyššiu hodnotu nad 139 amerických dolárov (USD) za metrickú tonu, začiatkom roka 2016 sa naopak prepadla na historické minimum okolo 49 USD za metrickú tonu. V súčasnosti sa cena uhlia pohybuje na úrovni okolo 90 USD za metrickú tonu, čo je v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka pokles o 10 percent.
Uhoľné Poľsko
Približne 75 percent produkcie elektrickej energie z čierneho uhlia je situovaných v krajinách Európskej únie, ktoré vypracovali plán na jeho vyradenie. „Iba 15 percent produkcie sa nachádza v Poľsku, kde produkcia uhlia od roku 2012 neklesá a krajina zatiaľ nemá vypracovaný plán na jeho odstavenie ako zdroja energie,“ doplnila Lacenová.
Spotreba uhlia podľa nej výrazne klesá aj v USA, kde podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA) zverejnených v decembri 2018 dosiahla najnižšie hodnoty za posledných 39 rokov. „Od roku 2007 z prevádzky vyradili 36 percent uhoľných elektrární, vďaka čomu spotreba klesla o približne 44 percent na úroveň okolo 622 miliónov ton a EIA predpokladá pokles o ďalších osem percent v tomto roku,“ uviedla Lacenová.
Jednoznačne najväčšiu spotrebu uhlia má Čína, ktorá je podľa Čínskej národnej komisie pre rozvoj a reformu taktiež na ceste k zníženiu ročnej spotreby uhlia na 3,5 miliardy ton do roku 2020. Podľa odhadov z augusta 2018 mala spotreba komodity v minulom roku klesnúť o približne 30 miliónov ton na úroveň okolo 3,83 miliardy ton.
Obnoviteľné zdroje
K využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov vo forme solárnych alebo veterných elektrární prispieva aj pokles ceny takto vyrobenej elektriny, ktorá sa dostáva na porovnateľnú úroveň veľkoobchodných cien elektrickej energie z klasických zdrojov. Svoju úlohu v prechode na nové zdroje zohral aj nárast cien emisných povoleniek, pre ktoré sa predražili náklady prevádzkovania uhoľných elektrární. Okrem energie z obnoviteľných zdrojov sa uhlie nahrádza aj plynom, ktorý je populárny najmä v Číne.
„Z vyššie spomínaných dôvodov vyplýva, že pokiaľ sa nenájdu nové vhodné možnosti využitia uhlia, ktoré by boli v súlade s environmentálnymi cieľmi globálnej ekonomiky, je pravdepodobné, že by mohlo dosiahnuť nové cenové minimá. Jediný, komu bude okrem uhoľných ťažobných spoločností tento fakt prekážať, zrejme bude americký prezident Donald Trump, ktorý patrí k zástancom oživenia uhoľného priemyslu,“ konštatovala Lacenová.
