Bytové spoločenstvá, ktoré sa v súčasnosti rozhodujú, že si nejakú kotolničku vo svojej bytovke postavia, nech si dajú veľký pozor na sľuby kotlikárov. Veľká väčšina z nich (česť výnimkám) je totiž zaradená do už známej kategórie Šmejdi.
Minulý týždeň v energetike zaujali snáď len dve veci. Jeden márny poslanecký pokus zmeniť pomery v tepelnej energetike a jedna oslava plná plynu.
V prvom prípade išlo o už štvrtý pokus opozičných poslancov, na čele s energetickým expertom z poslaneckého klubu úplne ale že úplne obyčajných ľudí, zmeniť pomery v slovenskom teplárenstve. Nimi predkladanou novelou zákona o teple chceli vyhodiť veľkých teplárov z povoľovacieho procesu pri budovaní bytovkovej kotolničky. Poslanci argumentovali tým, že každý má právo slobodne sa rozhodnúť, či chce odoberať teplo od veľkých teplárov, čiže prostredníctvom centrálneho zásobovania teplom (CZT), alebo sa spolu so svojimi susedmi rozhodnú postaviť vlastnú kotolničku. Veľkí teplári sú zase presvedčení, že nekontrolované budovanie kotolničiek by nemalo len za následok zvyšovanie cien tepla pre tých odberateľov, ktorí z rôznych dôvodov si nemôžu postaviť vlastnú kotolňu, ale aj zhoršenie kvality životného prostredia. Bytovkové kotolničky totiž ani zďaleka nemusia plniť také environmentálne parametre, ako veľké teplárne. Koaliční poslanci zatiaľ majú zrejme názor ako veľkí teplári, keďže znova nepripustili, aby tepelné Déjà vu malo šancu na úspech.
Spiaca samospráva
Vyzerá to tak, že aj neoblomný postoj opozočných poslancov a aj neprekvapivý postoj veľkých teplárov, majú niečo do seba. Sloboda verzus praktické skúsenosti. Lenže problém je trochu hlbší. Dalo by sa povedať historický. V minulosti sa totiž rozhodlo, že na Slovensku budú vykurovať domácnosti veľké teplárne. Vybudovali sa tak rozsiahle systémy CZT. A dnes ak chceme, aby celý teplárenský život neskolaboval, nemôžeme len tak na verím Boha popustiť uzdu s výstavbou domových kotolní, a to aj keď právo na slobodu v rozhodovaní by mal mať každý. Sloboda jedných totiž nemôže byť na úkor susedov, ktorí na bytovú kotolňu jednoducho nemajú, alebo sa na bytovej schôdzi na nej nevedeli dohodnúť. Teplári by totiž takým susedom hneď zvýšili cenu tepla, lebo fixné poplatky, ktoré doteraz platili aj susedia budujúci si vlastnú bytovkovú kotolničku, by museli jednoducho zaplatiť oni. Tu by mala jednoznačne zasiahnuť samospráva. Mala by si nechať vypracovať jasnú dlhodobú tepelnú stratégiu svojej obce, na základe ktorej by udávala teplárenský tón.
Kotlíkoví Šmejdi
K bytovým kotolničkám ešte jedna veta. Bytové spoločenstvá, ktoré sa v súčasnosti rozhodujú, že si nejakú vo svojej bytovke postavia, nech si dajú veľký pozor na sľuby kotlikárov. Veľká väčšina z nich (česť výnimkám) je totiž zaradená do už známej kategórie Šmejdi. Ich krásne reči o rýchlej návratnosti investície a o lacnejšom teple z vlastnej kotolne (na ktoré evidentne skočili aj niektorí opoziční poslanci) totiž už neraz veľmi rýchlo nahradili slzy rodiny pri čítaní faktúry za teplo či pri čítaní oznámenia od vášho bytového správcu o nutnosti zvýšenia poplatkov do fondu opráv, keďže bytová kotolnička so sebou prináša aj ďalšie výdavky, o ktoré ten kotlíkový Šmejd ani len nezavadil.
Plynárenský dvojživot
Minulý týždeň sa na Slovensku zišli európske plynárenské špičky. Neprišli si len pokecať o aktuálnej plynárenskej situácii, ale aj osláviť 160 rokov, od kedy sa na Slovensku rozsvietili vďaka svietiplynu prvé pouličné lampy. Keďže známy český herec Jiří Sovák onehdy povedal: v osumdesátce je důstojné odejít, naše plynárestvo práve prežilo dva ľudské životy. Zažiť teda muselo všetko. Aj vrátane klinickej smrti v roku 2009, keď sa k nám z východu na zhruba dva týždne prvýkrát a zatiaľ naposledy nedostala ani jedna molekula ruského plynu. Do ďalších rokov prajeme nášmu plynárenstvu roky bez klinických smrtí, viac nezávislosti, kľudné trhy, spokojných zákazníkov a nové plynové ložiská v našej krajine.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
