Premiér Robert Fico vyhlásil, že minimálne počas najbližších dvoch rokov budú ceny plynu pre domácnosti odoberajúcich plyn od SPP klesať. Alternatívnych dodávateľov, ktorí podliezajú ceny štátom ovládaného slovenského dominantného dodávateľa plynu, to tak môže priviesť na mizinu.
Štát mal pod úplnou kontrolou najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku, spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, ešte len týždeň, a už premiér Robert Fico napol všetky svoje svaly. Pospolitému ľudu minulý týždeň oznámil, že SPP navrhne v tomto a budúcom roku, čiže do najbližších parlamentných volieb, zníženie cien plynu pre domácnosti. Socialistický predseda vlády tak hneď na začiatku svojej vysnívanej plynárenskej kariéry urobil veľkú chybu. Takéto správy by mal totiž oznamovať samotný podnik, alebo ešte lepšie najnezávislejší regulačný úrad. Všetci by sme síce vedeli, že za poklesom cien plynu je aj tak politický tlak zo strany bojovníka za stále lacné energie, ale ten by mohol aspoň na oko všetkým tvrdiť, že znižovať ceny plynu sa rozhodol podnik respektíve regulátor na základe relevantných podkladov. Takto premiér dal za pravdu všetkým tým, ktorí tvrdia, že ceny plynu pre domácnosti sú na Slovensku umelo politicky znižované za účelom lapania voličov. Tí istí voliči však môžu na takéto kroky socialistickej vlády skôr či neskôr doplatiť. Raz, keď tu už socialisti nebudú, sa totiž ceny môžu veľmi rýchlo zreálniť, a pospolitý ľud sa nebude stačiť čudovať. Okrem šokovej terapie v podobe rapídneho zvýšenia cien plynu v budúcnosti však slovenské domácnosti môžu veľmi ľahko prísť aj o dobrovoľný výber iného dodávateľa plynu. Alternatívni dodávatelia totiž sľubujú svojim zákazníkom nižšie ceny plynu ako dominantný dodávateľ. A keď je pravda, čo tvrdia, že už dnes ceny plynu pre domácnosti u SPP nepokrývajú ani ich náklady, je len otázkou času, kedy si alternatívni dodávatelia povedia, že podnikať na Slovensku v segmente domácnosti nemá ani najmenší význam. Premiér tak, či už vedome alebo nevedome, môže zničiť celý liberalizovaný trh s dodávkami plynu. A možno to bol jeho veľký sen – ovládnuť SPP, zničiť konkurenciu, a nakoniec znárodniť celý trh s dodávkami plynu.
Enel by možno aj chcel, ale……
V minulom týždni taktiež rozvírila energetické vody správa, že talianska skupina Enel chce predať svoj 66-percentný podiel v Slovenských elektrárňach. Takmer všetky média na ich mieste už vidia Rusov respektíve Čechov. Aj keď definitívne rozhodnutie majú Taliani v úmysle prezradiť až koncom roka, už teraz sa dá polemizovať, či práve predaj slovenského dominantného výrobcu elektriny im prinesie očakávané peniaze. Nie žeby by o Slovenské elektrárne nebol zo strany zahraničných investorov záujem, pochybujem však, že im za ne zaplatia toľko, koľko by si Taliani predstavovali. A to minimálne z troch jednoduchých dôvodov. Po prvé, ešte stále nedostavali Atómovú elektráreň Mochovce, a jej dostavbu stále odďaľujú a predražujú. Po druhé, aj keby dva mochovecké jadrové bloky už elektrinu začali vyrábať, tak pri súčasných cenách elektriny, bude táto investícia minimálne na istý čas stratová. A po tretie, ani po ôsmich rokoch sa im nepodarilo so štátom finančne vyrovnať za privatizáciu elektrární. Ak teda Taliani nechcú na predaji Slovenských elektrární prerobiť, budú musieť predať niečo lukratívnejšie zo svojich aktív, čo im prinesie aspoň aký taký zisk.
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
