Riaditeľ SAPI Ján Karaba odmieta tvrdenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) o nefunkčnom spoločnom trhu a zdôrazňuje, že nízka emisná intenzita výroby nie je automatickou zárukou lacnej elektriny. Cenu na Slovensku ovplyvňuje najmä vysoká prepojenosť so zahraničím a trhový mechanizmus marginálnej ceny, pričom kľúčom k lacnejšej energii sú práve obnoviteľné zdroje a regulácia sieťových poplatkov.
Emisnosť výroby a trhová cena sú rozdielne ukazovatele
Karaba považuje vyjadrenia ÚRSO za metodicky nesprávne a hovorí, že „nízky emisný faktor totiž ešte sám osebe automaticky neznamená lacnejšiu elektrinu“.
„Cenové rozdiely medzi krajinami vyplývajú najmä z toho, akým spôsobom sú Európe prepojené ponukové oblasti. Čím viac je krajina prepojená na okolité sústavy, tým menej je cena elektriny určovaná nákladmi domáceho výrobného mixu, či jeho emisnosťou, a naopak,“ doplnil.
Slovensko platí za elektrinu výrazne viac ako Nemecko a ďalšie štáty, analýza ÚRSO odhalila nefunkčnosť trhu v EÚ
Slovensko disponuje mimoriadne vysokou mierou prepojenosti na prenosové sústavy okolitých štátov, ktorá presahuje úroveň 50 %. Táto strategická poloha v stredoeurópskom priestore z nás robí kľúčový tranzitný uzol. V praxi to znamená, že cez naše územie sa realizujú masívne toky elektriny do oblastí s akútnym nedostatkom výrobných kapacít, ako je napríklad Balkán.
Keďže v týchto regiónoch sú ceny elektriny výrazne vyššie ako u nás, regionálny dopyt prirodzene ťahá nahor aj ceny na lokálnej burze. Výsledná cena elektriny na Slovensku je teda v princípe určovaná na zahraničných burzách.
Mechanizmus marginálnej ceny (merit order)
SAPI pripomína, že na európskych burzách sa cena elektriny tvorí mechanizmom marginálnej ceny (merit order), teda podľa záverného zdroja potrebného na pokrytie dopytu.
Ak je záverným zdrojom plynová alebo uhoľná elektráreň, čo je v našom regióne najčastejší prípad, do ceny elektriny vstupujú aj jej vysoké výrobné náklady vrátane nákladov súvisiacich s emisiami, čo ovplyvňuje výslednú veľkoobchodnú cenu v prepojenom regióne.
Spoločný trh, sieťové poplatky a vplyv OZE
Podľa Karabu nie je správne vyvodzovať záver, že spoločný vnútorný trh EÚ s elektrinou dlhodobo nefunguje. „Trh v skutočnosti funguje tak, ako je nadizajnovaný a cenové rozdiely sú jeho prirodzenou súčasťou. Slovensko nemá ani najdrahšiu a ani najlacnejšiu cenu komodity. To sa však nedá povedať o sieťových poplatkoch, ktoré jediné môže ovplyvňovať ÚRSO,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
Asociácia zároveň poukazuje, že v krajinách s vysokým podielom obnoviteľných zdrojov – napríklad Španielsko, Portugalsko či Škandinávia – je cena elektriny najnižšia. „OZE ako jediné spĺňajú požiadavku na nízku emisnosť a cenovú dostupnosť. Ich rozvoj preto prispieva k znižovaniu priemerných cien elektriny.“ uviedol Karaba.
SAPI Slovenská asociácia udržateľnej energetiky
… je záujmové združenie právnických osôb s pozíciou najväčšej sektorovej organizácie zameranej na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na Slovensku. Zameriava sa na odborné a verejné diskusie, legislatívne procesy a komunikáciu s národnými autoritami s cieľom zlepšiť legislatívne a podnikateľské prostredie v sektore udržateľnej a obnoviteľnej energetiky. V roku 2023 sa SAPI stala členom európskych asociácií SolarPower Europe a WindEurope.
