S predsedom predstavenstva Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) Miroslavom Obertom sme sa zhovárali o nových vedeniach s Maďarskom, o plánoch do budúcností, či o neplánovaných tokoch elektriny.
V stredu ste podpísali s Maďarskom zmluvu o výstavbe dvoch nových elektrických vedení. V akom štádiu sa v súčasnosti nachádzajú investičné projekty slovensko-maďarského prepojenia?
Realizácia projektov výstavby vedení Rimavská Sobota – Sajóivánka a lokalita Veľký Meder – Gönyű je v štádiu prípravy dokumentácie potrebnej pre získanie územného rozhodnutia. Vykonávajú sa aj činnosti súvisiace s územným konaním, a to projektové a inžinierske činnosti. Získanie právoplatného územného rozhodnutia pre obe cezhraničné vedenia, respektíve pre časť, ktorá bude realizovaná na území Slovenskej republiky, predpokladáme do konca augusta 2017.
Kedy by mali byť spomínané elektrické vedenia medzi Slovenskom a Maďarskom hotové?
Vedenie Rimavská Sobota – Sajóivánka a vedenie lokalita Veľký Meder – Gönyű, ktoré bude zaslučkované do jedného poťahu už existujúceho dvojitého vedenia Veľký Ďur – Gabčíkovo, by mali byť uvedené do prevádzky do konca roka 2020. Tento termín sa SEPS a MAVIR ako realizátori oboch projektov zaviazali dodržať aj podpisom zmluvy o výstavbe vedení. To, že išlo o významný míľnik v realizácii týchto projektov, podčiarkuje skutočnosť, že pri podpisovaní zmluvy boli prítomní aj ministri financií a hospodárstva SR Peter Kažimír a Peter Žiga a maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó.
Projekty nových vedení majú isté meškanie. Aké boli dôvody tohto meškania?
Pôvodný termín uvedenia týchto nových slovensko-maďarských vedení do prevádzky v zmysle Memoranda o porozumení pre prípravu nových 400 kV medzištátnych nadzemných vedení medzi SEPS a MAVIR bol rok 2016. Ako sa však neskôr ukázalo, plánovaná trasa vedenia pôvodne uvažovaného prepojenia z Gabčíkova do Gönyű v Maďarsku by na maďarskej strane viedla vo veľkom rozsahu cez chránené územie NATURA 2000, čo bolo z maďarskej strany vnímané ako neprekonateľná prekážka. Potreba spracovania štúdie na určenie miesta prechodu vedenia cez slovensko-maďarskú štátnu hranicu a navrhnutie nového trasovania a technického riešenia vedenia Gabčíkovo – Gönyű boli dôvodom na posunutie termínu uvedenia oboch vedení do prevádzky. A napokon po viac ako dvojročnom vyjednávaní medzi SEPS a MAVIR o znení zmluvy o výstavbe je, ako som už spomínal, zmluvne dohodnutý termín na uvedenie vedení do prevádzky koniec roka 2020.
Koľko investičných prostriedkov si vyžiadajú nové prepojenia?
Celkové odhadované náklady na strane SEPS na výstavbu približne 46 kilometrov dlhého dvojitého vedenia spolu s vyvolanými nákladmi na nevyhnutné úpravy v elektrických staniciach Gabčíkovo, Veľký Ďur a Rimavská Sobota predstavujú približne 60 miliónov eur. Presné náklady budú známe až po výbere zhotoviteľa diela v procese verejného obstarávania. Bližšie a pravidelne aktualizované informácie o projekte a nákladoch na jednotlivé investície sú zverejnené na webovom sídle našej spoločnosti, v dokumente Desaťročný pán rozvoja prenosovej sústavy SR na roky 2016 až 2025. Informácie o týchto projektoch sú dostupné aj na webovom sídle ministerstva hospodárstva.
Akú podporu dostali projekty z EÚ?
V rámci výzvy z roku 2015 na prekladanie žiadostí o poskytnutie grantu z Nástroja na prepájanie Európy „Connecting Europe Facility“ spoločnosť SEPS získala na obe investície finančný príspevok vo výške 50 % z predpokladaných celkových nákladov na projektové a inžinierske činnosti. To predstavuje čiastku 460 565 eur pre vedenie lokalita Veľký Meder – štátna hranica SK/HU a čiastku 643 750 eur pre vedenie Rimavská Sobota – štátna hranica SK/HU.
Prečo sú nové vedenia s Maďarskom pre Slovensko dôležité?
Vedenia prispejú k zvýšeniu bezpečnosti prevádzky a spoľahlivosti prenosovej sústavy Slovenska a Maďarska. Ich výstavbou sa zvýši prenosová kapacita na slovensko-maďarskom profile, čím sa odstráni existujúce úzke miesto v rámci prepojených prenosových sústav v regióne stredovýchodnej Európy. Prínosom uvedeného cezhraničného prepojenia bude aj posilnenie funkcie spoločného prepojeného trhu s elektrinou medzi Českom, Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom. Tieto nové vedenia poskytnú dostatočné kapacity na prenos narastajúcich obchodných tokov elektriny naprieč Európou, čo prispeje k implementácii jednotného európskeho trhu s elektrinou, k zvýšeniu konkurencieschopnosti nášho regiónu a k plneniu priorít energetickej únie.
Plánuje SEPS stavať aj ďalšie vedenia s okolitými krajinami? Ak áno, tak o aké projekty ide a kedy by mohli byť realitou?
Prevádzkovatelia prenosových sústav SEPS a MAVIR spoločne uvažujú o výstavbe ďalšieho cezhraničného vedenia v regióne východného Slovenska. S jeho realizáciou sa neplánuje skôr ako v roku 2030, ide o výhľadový investičný zámer, ktorý si vyžaduje vykonanie detailnejších sieťových analýz a výpočtov, ako aj štúdiu realizovateľnosti. Reálne sa začína javiť aj obnova, respektíve výstavba nového vedenia do oblasti Burštýnskeho ostrova, ktorý je časťou západnej Ukrajiny. V prípade realizácie tohto projektu bude prehodnotená potreba výstavby spomínaného cezhraničného vedenia medzi Slovenskom a Maďarskom v regióne východného Slovenska. Smerom do Česka uvažujeme nad kompletnou obnovou 400 kV vedenia medzi Varínom na slovenskej strane a Nošovicami na českej strane. Projekt sa zrealizuje do roku 2025.
Eviduje naša prenosová sústava ešte neplánované toky elektriny?
Áno, ide o pretrvávajúci jav. SEPS stále eviduje rozdiely medzi plánovanými výkonovými tokmi zobchodovanými na jednotlivých profiloch a tokmi reálne prenesenými prenosovou sústavou SR.
Ako sa darí SEPS s nimi bojovať a aké „zbrane“ pri tom využíva?
Naši dispečeri sa s tým musia vedieť vyrovnať, pretože tieto neplánové toky elektriny spôsobujú zvýšené zaťažovanie vedení najmä na cezhraničných profiloch, čo predstavuje riziko pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky elektrizačnej sústavy SR. S cieľom plniť základné bezpečnostné kritérium N-1 v našej prenosovej sústave a dosiahnuť zníženie tokov na vysoko zaťažovaných prenosových profiloch naša spoločnosť využíva zmenu zapojenia vývodov vedení vo vybraných rozvodniach na severe Slovenska, tzv. rekonfiguráciu. Ide o krátkodobé dispečerské opatrenie, ktorého aktivácia slúži len na prekonanie kritickej situácie. Ani príčinu výskytu, ani odstránenie neplánovaných vysokých tranzitných tokov v elektrizačnej sústave SR však nerieši. Navyše, každá aktivácia takéhoto opatrenia prináša aj rad nevýhod, či už technických, ako napríklad obmedzenie flexibility prenosovej sústavy, alebo ekonomických, napríklad zvyšovanie strát pri prenose elektriny.
