S generálnym sekretárom Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislavom Janišom sme sa rozprávali o nedávnom chaose v cenách energií, o budúcnosti CZT, či o budúcnosti chladenia domácností prostredníctvom radiátorov.
Ako vnímate situáciu ohľadom nedávnej kauzy s cenami energií?
Vznikla atmosféra, ktorá celému energetickému segmentu škodí. Škodí aj nám, aj napriek tomu, že naše ceny medziročne klesli. Vrásky nám však urobili neočakávane zvýšené ceny za distribúciu plynu, ktoré URSO pri nami predkladaných cenových návrhoch na cenu tepla neavizovalo a teda náš pokles ceny tepla mohol byť vyšší.
Tvrdíte tak, že keby sa teraz ceny za distribúciu plynu nevracali na úroveň minulého roku, mali by odberatelia vykurovaní prostredníctvom centrálneho zásobovania teplom (CZT) lacnejšie teplo?
Ceny za distribúciu plynu sa v tarifách pre centrálne systémy nevrátili do roku 2016 a preto teplo nezlacnelo tak, ako zlacnieť mohlo. Cenová vyhláška pre distribúciu plynu sa zmenila len pre prvých šesť taríf. Predpokladáme, že sa zmení aj pre ostatné tarify na úroveň roku 2016.
Urobil niekde chybu regulačný úrad? Napríklad pri nastavovaní novej cenovej regulácii v minulom roku?
Kým sa úrad dopracuje ku konkrétnemu cenovému rozhodnutiu musí absolvovať reťaz krokov. Po prvé, regulačná rada v minulom roku schválila regulačnú politiku na roky 2017 až 2021, ktorá je však tak všeobecná, že podľa nej mohol úrad vytvoriť akékoľvek cenové vyhlášky. Po druhé, tvrdenia úradu, že vyhlášky nebudú mať žiadne dopady na spotrebiteľa, na verejné financie, na podnikateľské subjekty nebolo pravdivé. Po ďalšie, priebeh medzirezortného pripomienkového konania, neakceptovanie závažných pripomienok, obídenie zákona o tvorbe právnych predpisov, obídenie legislatívnych pravidiel vlády sa tiež podpísali pod súčasný chaos. Po ďalšie, problematické aj dnes zostáva, na základe akých údajov úrad schválil cenové rozhodnutia na rok 2017, keďže návrhy od spoločností napríklad v elektrine boli podávané v podstate na základe legislatívy z roku 2016, lebo nové vyhlášky na rok 2017 neboli ešte na svete a podobne. Teda prešľapov za vagón. My, ako zväz, sme robili, na čo sme mali sily a dosah. Písali sme listy, informovali zainteresovaných o reálnych dopadoch. Niečo sa podarilo zmeniť ministerstvu hospodárstva. Cena tepla nešla hore. Inak však dopadli iné sieťové odvetvia, tam sa chaos prevalil naplno.
Čakajú podľa Vás reguláciu výrazné zmeny?
Ak nechceme, aby sa opakovala situácia z tohto roku, tak treba podľa môjho názoru urobiť zopár základných vecí. Po prvé, zo strany vlády vstúpiť do zákona o regulácii a urobiť také zmeny, aby úrad nemohol robiť ad hoc prekvapenia, nielen pre spotrebiteľa a vládu, ale aj pre regulované subjekty. Ten kto legislatívne zodpovedá za energetickú bezpečnosť za bezpečné a cenovo dostupné zásobovanie obyvateľstva energiami je štát, teda vláda a rezort hospodárstva. Nie regulačný úrad a ani iné ministerstvá. A preto po druhé, v tomto duchu treba prekopať celý, nielen regulačný zákon a nielen energetickú legislatívu. Po tretie, tvrdo a nekompromisne vyžadovať dodržiavanie pravidiel pri tvorbe legislatívy, lebo ak by boli minulý rok od ÚRSO vyžadované, tak tento chaos nemusel nabrať takéto obrátky.
Neobávate sa, že súčasná situácia v energetike, ktorá je silno ovplyvnená politikmi, bude negatívne pôsobiť na vznik nových pravidiel v energetike?
Keď sa koná pod tlakom, v časovej tiesni, predpoklad robenia chýb je väčší, ako keď sa koná štandardne. V chaose, ktorý vznikol by bolo pre budúcnosť asi najbezpečnejšie riešenie všetko vrátiť späť do predchádzajúceho regulačného obdobia silou zákona. Predĺžiť regulačné obdobie minimálne o jeden rok, teda v roku 2017 postupovať na základe legislatívy platnej v roku 2016 a tak získať čas na to, aby sa naozaj prijali kvalitné nové legislatívne pravidlá v energetike. Vyhlo by sa prípadným budúcim možným problémom narýchlo robených nových cenových rozhodnutí, aj so spätnou platnosťou. Čo sa politiky týka, zákony pripravuje vláda a schvaľuje parlament, teda prvok politiky tam vždy bol a aj bude a je jedno kto vládne. Čo je však potrebné, aby bol pri tvorbe legislatívy vytvorený dostatočný priestor na stanoviská dotknutých, bola im venovaná náležitá pozornosť a dopady predkladanej legislatívy boli reálne spracované.
Opoziční poslanci znova vytiahli kauzu ohľadom podozrenia z trestného činu korupcie, konkrétne podplácania a prijímania úplatku. Hlavnú úlohu v nej mal hrať Slovenský zväz výrobcov tepla. Zväz mal vraj podľa poslancov prostredníctvom bývalého poslanca za 85 eur na hodinu ovplyvniť hospodársky výbor, aby zmenil zákon o teple v prospech veľkých teplárov. Ako to vlastne bolo?
Pán redaktor, toto nie je a ani nikdy nebola téma. Sme profesné združenie právnických osôb a zväz pôsobí v energetike skoro 20 rokov. Nedáme sa vtiahnuť do politických opozično-koaličných bojov, ktoré na poli energetiky nič nepriniesli a ani neprinesú.
Čo hovoríte na aktivity niektorých opozičných poslancov, vlastne tých istých, ktorí prišli podľa Vás so pseudokauzou, ohľadom neustálej snahy zmeniť zákon o tepelnej energetike a tým znížiť postavenie teplárov?
Privítali by sme aktivity poslancov, ktoré riešia zásobovanie, hlavne obyvateľstva, teplom komplexne s dopadom na všetkých účastníkov. My aktivity skupiny poslancov vnímame ako zameranie sa na umiestňovanie vybraných výrobkov bez posúdenia širších dopadov na ostatných spotrebiteľov v systéme CZT, a tých je viac ako 1,8 milióna. Táto veľká skupina občanov ostáva mimo ich záujmu, akoby ani neexistovali. Navrhovateľov žiaľ netrápi koľko títo ľudia budú platiť za teplo, ich netrápi ovzdušie na sídliskách, ich netrápi, že znefunkčnia súčasnú tepelnú infraštruktúru a bude sa budovať nová energetická infraštruktúra, plynu a elektriny, respektíve posilňovať súčasná, aby pokryla požiadavky na primárnu energiu. Je potrebné otvorene a nahlas hovoriť o tom, že túto novú infraštruktúru nezaplatí nikto iný, len občan v cenách za energie. Časť poslancov predkladá návrhy len pre úzku skupinu kotlíkarov a ostatných v systéme nevidí, alebo nechce vidieť. Nechce vidieť problémy, ktoré svojimi aktivitami spôsobuje. Ich aktivity idú v skutočnosti proti bezpečnosti, stabilite zásobovania hlavne obyvateľstva teplom, idú proti ekológii a v konečnom dôsledku zvyšujú náklady obyvateľstva na teplo.
Podľa Vás výstavbou jedného „kotlíka“ utrpia ostatní?
Opoziční poslanci si neuvedomujú, alebo si nechcú uvedomiť, alebo ich to vôbec nezaujíma, že systém CZT je uzavretý, a že každý jeden bytový dom je súčasťou tohto systému a spolu tvoria jeden celok. Ich nezaujíma, že každé jedno odpojenie domu od systému CZT negatívne finančne a ekologicky dopadne na všetkých ostatných v systéme CZT. Tepláreň nie je autosalón, ako sa navrhovatelia týchto zmien vyjadrovali v parlamente. Ak v meste skrachuje predajca áut, tak si človek svoju značku auta kúpi v inom meste. Ale ak v meste poslanci svojimi návrhmi položia tepláreň, ľudia si teplo v inom meste nekúpia. Investície do energetiky, nie sú investície do prevádzkovania butiku na šaty, ak to nejde, tak budem predávať topánky, ak ani to nie, tak bižutériu a ak ani to nie, tak to zavriem, však sa nič nedeje, ľudia si šaty, topánky kúpia vedľa v obchode. Toto by si navrhovatelia mali uvedomiť a nenavrhovať chaos v zásobovaní obyvateľstva teplom a vystavovať takmer dva milióny obyvateľov riziku, že zostanú bez tepla a teplej vody respektíve, že budú platiť viac, ako platia dnes.
Prečo stále trváte na tom, že chcete byť účastníkom stavebného konania pri budovaní domovej kotolne? Totiž tento fakt je hlavnou zbraňou opozičných poslancov.
Pán redaktor, otázka znie inak. Pýta sa niekto všetkých občanov, firiem, zriaďovateľov škôl, škôlok, nemocníc odoberajúcich teplo zo systémov CZT, či súhlasia s tým, aby mali vyššiu cenu tepla? Alebo pýta sa niekto občanov, či chcú dýchať na sídliskách viac oxidov dusíka? My sme účastníkmi stavebného konania boli aj doteraz, len nie všetky stavebné úrady podľa toho postupovali. A tak ten, kto je zodpovedný za tepelnú energetiku, a to je ministerstvo hospodárstva, prijal riešenie vo svojom zákone, aby súčasný dodávateľ tepla riadiaci sa zákonom o teple nebol vyšachovaný z konaní, kde sa jedná o spotrebiteľov, občanov, ktorých on zásobuje teplom. Títo spotrebitelia, občania sú ako zastúpení v konaní o výstavbe nového zdroja tepla? Táto výstavba sa ich bytostne dotýka. Dotýka sa ich peňaženiek, má za následok ich vyššie náklady, má za následok ohrozenie bezpečnosti dodávok tepla, má za následok zhoršenie ovzdušia a podobne. Títo občania nemajú žiadne právo? Vysvetlila časť poslancov neustále navrhujúcich rozklad systému CZT občanom, čo to v skutočnosti pre nich znamená?
A nevysvetlila?
Nevysvetlila. Prečo? Neustále podsúvané reči verejnosti, že dodávateľ tepla má v stavebnom konaní právo veta nie je pravda. Dodávateľ tepla z CZT je v postavení dotknutého orgánu v stavebnom konaní, a to z dôvodu jeho postavenia ako vlastníka sietí a zariadení technického vybavenia územia. Prípadné nesúhlasné záväzné stanovisko dodávateľa z CZT vydané v rámci stavebného konania vôbec nemá právo veta. Stanovisko nie je aktom realizácie subjektívnych práv dodávateľa zo zdroja tepla v CZT. Jeho stanovisko sa musí opierať o verejný záujem, napríklad zvýšenie ceny pre zostávajúcich odberateľov v dôsledku stavby, vznik nevyužitých (nadbytočných) kapacít na výrobu tepla, ekologické otázky vrátane preferencie obnoviteľných zdrojov, preferencie kombinovanej výroby a podobne. Za pravdu tomuto tvrdeniu dal aj Ústavný súd SR, na ktorý sa navrhovatelia salámového rozkladu systémov CZT obrátili. Ústavný súd potvrdil ústavnosť dnešného znenia zákona. Toto rozhodnutie posilnilo bezpečnosť a efektívnosť zásobovania obyvateľstva teplom, vrátane stabilizácie nákladov obyvateľov na teplo a zvyšovania kvality ovzdušia v mestách.
Opoziční poslanci tvrdia, že ľudia budú mať vďaka domovej kotolni lacnejšie teplo.
Pán redaktor, vedia opoziční poslanci, aké sú ceny tepla v domových kotolniach? Nevedia a my ich tiež nevieme. Čo však s určitosťou vieme je to, že ich cena neobsahuje všetky náklady a mnohokrát je za cenu tepla vydávaná len cena plynu. Ale ak je toto cena tepla, tak vykurujú dom len plynomerom. A potom sa natíska otázka, načo im je kotolňa s celým príslušenstvom, keď ju nepočítajú do ceny tepla? Takže nedá sa porovnávať naša cena tepla a ich cena tepla. Svojím spôsobom neinformujú konečného spotrebiteľa, teda majiteľa bytu objektívne a pravdivo. Ani zákon o bytoch, ktorý používajú ako argument nezapočítavania fixných nákladov do ceny tepla im nezakazuje informovať spotrebiteľa o skutočnej cene tepla, ba práve naopak. A nie je to len zákon o bytoch, ale aj zákon o energetickej efektívnosti a podobne. Aký je rozdiel medzi občanom, ktorý je vykurovaný zo systému CZT a občanom vykurovaným z domovej kotolne? Žiadny. Tak prečo má občan zásobovaný teplom z CZT objektívne a skutočné informácie o nákladoch na teplo a občan zásobovaný teplom z domovej kotolne tieto informácie nemá, respektíve má, ale skreslené a prifarbené?
Na čo by si mali dať domácnosti pozor pri rozhodovaní, či prejdú na domovú kotolňu alebo nie?
Po prvé, spoločenstvá vlastníkov bytov by si mali uvedomiť, že nie je pre nich dobré, ak audit, z ktorého im vyjde, že je pre nich domová kotolňa výhodnejšia, projekt a následne aj dodávku kotolne, vrátane jej údržby robí jedna a tá istá spoločnosť. Potom nemajú absolútne objektívny pohľad, či je domová kotolňa ozaj výhodná. Treba sa opýtať na názor aj niekoho nezávislého. Veľa informácií, hlavne o skutočných budúcich nákladoch na teplo, môže byť skreslených. Po druhé, systémy CZT poskytujú odberateľom komfort, istotu a bezpečnosť zásobovania. Túto bezpečnosť im domové kotolne, bez akejkoľvek zálohy v prípade poruchy, havárie nezabezpečia. Po ďalšie, treba si uvedomiť, že starnutím kotolne budú náklady na prevádzku stúpať, a že po splatení úveru na kotolňu si budú musieť kúpiť už novú. A treba mať na mysli aj to, že ak sa z bytového domu napríklad odsťahujú aktivisti za vlastnú kotolňu, tak starosť o prevádzku kotolne vrátane všetkých bezpečnostných, požiarnych a iných povinností zostane visieť vo vzduchu a budú si ju musieť objednať a samozrejme za ňu platiť. Investícia do vlastného zásobovania teplom je aj o starostiach a zodpovednosti.
V súčasnosti nastal na Slovensku problém so smogom. Myslíte si, že menej domácich kotolní by prospelo k zlepšeniu ovzdušia?
Samozrejme. Je veľký rozdiel v koľkých zdrojoch sa potrebné množstvo tepla pre danú aglomeráciu vyrába, to jest, koľko komínov je alebo bude v danej lokalite, či tam bude jeden, alebo dva vysoké komíny, alebo desiatky až stovky komínov ústiacich na streche každej budovy. Ak chceme vykurovať husto obývané lokality s minimálnymi dopadmi na životné prostredie, tak sa ukázalo, že je to práve centrálne vykurovanie. Centrálne systémy vykurovania dokážu byť nielen výhodné, bezpečné a efektívne, ale najmä predchádzajú nekontrolovanému šíreniu škodlivín do ovzdušia a vzniku smogu. Pri centrálnom vykurovaní je úroveň technológií a hlavne kvalita dohľadu nad tým, čo kotolne púšťajú do ovzdušia, neporovnateľne vyššia ako v prípade malých individuálnych zdrojov znečistenia.
Aká budúcnosť čaká CZT? Pripravujete nejaké novinky? V minulosti sa napríklad hovorilo o možnosti chladenia radiátormi.
Áno, jednou z tém budúcnosti je aj chladenie. Investovať však do takýchto projektov bude mať zmysel vtedy, keď bude jasné, aká bude politika v otázke systémov CZT. Na investície takéhoto rozmeru potrebujeme stabilnejšie prostredie. Po takomto chladení musí byť samozrejme aj dopyt zo strany užívateľov.
Hovoríte, že Slovensko by malo pridať v otázke podpory CZT, ako to vnímate zo strany Európskej únie?
Dnes o pozitívách systémov CZT nehovoríme už len my, ale už dokonca aj EÚ vo svojom materiáli Stratégia EÚ pre vykurovanie a chladenie, kde zdôrazňuje význam diaľkových energetických sietí, ktoré ponúkajú alternatívu voči viac znečisťujúcim systémom individuálneho vykurovania. Diaľkové vykurovanie je vnímané ako mimoriadne účinný a nákladovo efektívny spôsob na zabezpečenie udržateľného vykurovania a chladenia. Dokonca táto stratéga vyzýva na modernizáciu a rozšírenie existujúcich systémov diaľkového vykurovania.
CZT teda podľa Vás prežije?
Nebojíme sa o budúcnosť CZT. Aj v EÚ rastú kilometre rozvodov. Jedine z čoho máme obavu, je nekompetentné zasahovanie do energetiky, nevidiace energetiku ako celok, kde všetko so všetkým súvisí, kde každý zásah sa na dlhé obdobie dotýka obrovského množstva spotrebiteľov. Čo si prajeme je zodpovednejší prístup k energetike a jej spotrebiteľom.
Slovenská inovačná a energetická agentúra vyhlásila výzvu zameranú na rozvoj účinnejších systémov centralizovaného zásobovania teplom. Z eurofondov by malo ísť na tento projekt 130 miliónov eur. Plánujú sa slovenskí veľkí teplári uchádzať o tieto prostriedky?
Samozrejme, že áno. Výrobcovia tepla sa už pripravujú na čerpanie týchto prostriedkov. Chceme meniť staré rozvody za nové. Pomôže nám to eliminovať tepelné straty, realizovať rozvody na zmenené podmienky v odberoch tepla a podobne, čo sa následne pozitívne premieta do efektívnosti sústav s pozitívnym dopadom na náklady na teplo.
Ako hodnotíte práve končiace sa vykurovacie obdobie? Majú sa odberatelia pripraviť na vyššie účty za teplo?
Mrazivých dní a nocí pribudlo, čiže sa viac a intenzívnejšie kúrilo ako po minulé roky a s tým súvisí aj väčšia spotreba palív, či plynu či biomasy. Táto položka sa prejaví v nákladoch na teplo, ale nič dramatické to zasa nebude.
