Tri nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva podľa analýzy Transparency International Slovensko nakúpili v minulom roku elektrinu za vyššiu ako trhovú cenu.
Niektoré nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ) nakúpili elektrinu drahšie, ako by v skutočnosti mohli. Podľa analýzy Transparency International Slovensko (TIS) sa tak dialo v prípade Univerzitných nemocníc (UN) v Bratislave a Košiciach a banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice. TIS pritom pripomína, že pri väčšom odbere majú nemocnice priestor vyjednať si nižšiu cenu. Transparency spoločne s expertmi v danom odvetví skúmalo, ako nakupovalo v roku 2013 elektrinu deväť z desiatich najviac obstarávajúcich nemocníc.
Podľa Andreja Lednára zo spoločnosti Prvá energetická, UN Bratislava (UNB) zaplatila za elektrinu o 12 eur viac za 1 MWh oproti Stredoslovenskému ústavu srdcových a cievnych chorôb, ktorý uzavrel najlepší kontrakt, a to ja napriek tomu, že ústav mal menej ako jednu desatinu spotreby UNB. Za rok 2013 sa mal rozdiel vyšplhať na viac ako 210 tisíc eur. V priemere zaplatila UNB za 1 MWh 59,6 eura. Nemocnica nakupovala elektrinu cez rokovacie konanie bez zverejnenia. Ako TIS pripomína, pri tomto postupe chýba súťaž a tak je obtiažne dostať sa na nižšiu cenu. Podľa TIS nemocnica tvrdí, že dôvodom vyšších cien je jej zlá platobná disciplína.
Podobne je na to aj Rooseveltova nemocnica, u ktorej je vyššia cena energie, priemerne 65,2 eur za 1 MWh, taktiež dôsledkom oneskorených platieb, čo spôsobuje nezáujem o súťaž zo strany dodávateľov. „Avšak, naši experti sa zhodujú, že ani približne štvortýždňové oneskorenie platieb, o ktorom nás informovala Rooseveltova nemocnica, nie je dostatočným vysvetlením takto vysokej ceny,“ konštatuje TIS. Banskobystrická nemocnica si mala za rok priplatiť oproti najlepšiemu kontraktu 145 tisíc eur.
UN L. Pasteura mala mať uzatvorenú zmluvu, podľa ktorej v prípade oneskorenia platieb hradí za 1 MWh cez 66 eur, v niektorých prípadoch by sa suma mohla vyšplhať až na 76 eur. Podľa expertov však čiastka 66 eur, ktorú nemocnica reálne aj platila, nezodpovedá cene na trhu a je vysoká. Autori analýzy tvrdia, že aj pri extrémne zlej platobnej disciplíne by sa suma dala znížiť na 60 eur, čo by nemocnici ušetrilo 85 tisíc eur. UN v Košiciach predlžovala zmluvu z predchádzajúceho obdobia cez štyri dodatky. „Ak by tieto tri nemocnice boli schopné vysúťažiť elektrinu za trhovú cenu, ich celková ročná úspora mohla dosiahnuť až 450 tisíc. Za tieto peniaze by sa dalo na rok zamestnať približne tridsať nových zdravotných sestier alebo lepšie zaplatiť tie súčasné,“ upozorňuje TIS.
Pochvalu si na druhej strane vyslúžili ďalšie nemocnice. Za ceny, ktoré sú adekvátne trhu, nakupovali v minulom roku Fakultná nemocnica Nitra, Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), UN v Martine a Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Zdravotnícke zariadenia obstarali elektrickú energiu v priemre od 47,4 do 54,3 eura za 1 MWh. „Tu sa ukázala užitočnosť elektronickej aukcie, keď hlavne v prípade Martinskej nemocnice a NÚSCH došlo vďaka nej k výraznému poklesu cien a ušetrilo sa spolu viac ako 50 tisíc,“ uvádza TIS.
Podľa Zuzany Lukáčovej zo spoločnosti energy analytics, je problémom, avšak nielen nemocníc, že nevedia správne určiť predmet obstarávania. Ako tvrdí, z právneho hľadiska by sa malo súťažiť o finálnu cenu, ktorá obsahuje dodávku i distribúciu, avšak zverejnená víťazná ponuka je len platba za dodávku elektriny, cena za distribúciu nie je známa.
TIS poukazuje na to, že ešte v polovici roka 2012 rezort zdravotníctva hovoril o svojich plánoch obstarávať elektrickú energiu i ďalšie komodity pre svoje nemocnice, centrálne. Doposiaľ sa tak nestalo. Úspory mali byť približne vo výške desiatich percent.
Podľa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) nákup elektriny zo strany prvých troch spomínaných nemocníc je plytvaním peňazí. Odborárov zaujíma, ako bude MZ postupovať voči vedeniu týchto zdravotníckych zariadení, ako aj to, prečo sa nezačalo s centrálnym verejným obstarávaním. „Nemôžeme sa stále prizerať ako sa peniaze určené na liečbu chorých strácajú nerozumnými alebo skôr cielenými rozhodnutiami politických nominantov – menežmentov nemocníc,“ uviedol predseda LOZ Peter Visolajský.
