Nemecká kancelárka Angela Merkelová neočakáva na tohtotýždňovom stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom úplné vyriešenie sporu medzi jej krajinou a USA, ktorý sa týka takmer dokončeného plynovodu z Ruska.
Washington dlhodobo tvrdí, že plynovod Nord Stream 2, ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska do Nemecka, ohrozuje energetickú bezpečnosť Európy a poškodzuje spojencov ako Ukrajina, ktorá v súčasnosti profituje z poplatkov za tranzit ruského plynu.
USA upustili od sankcií
USA však nedávno upustili od sankcií voči nemeckým spoločnostiam zapojeným do projektu, čo v Berlíne vzbudilo nádej, že sa nájde spôsob, ako dosiahnuť dohodu prijateľnú pre všetky strany.
Nord Stream 2 je zbraň v rukách Ruska, ukrajinský prezident dúfa v pomoc Bidena
Merkelová uviedla, že sa o tejto téme bude zhovárať s Bidenom na štvrtkovom stretnutí v Bielom dome, no dodala, že nevie, či budú dovtedy dokončené potrebné dokumenty.
Hrozba pre energetickú bezpečnosť
„Predpokladám, že asi nie. Budú to však dôležité rozhovory pre vypracovanie spoločnej pozície,“ vyhlásila čoskoro 67-ročná nemecká kancelárka pred pondelňajším stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý varoval, že Nord Stream 2 predstavuje hrozbu pre energetickú bezpečnosť jeho krajiny.
Ak by Rusko v budúcnosti smerovalo všetok svoj plyn okolo Ukrajiny, tá by mohla byť odrezaná od dodávok, ktoré potrebuje, čo by predstavovalo ďalšie riziko, že bude pod tlakom Moskvy. Zelenskij uviedol, že hľadá záruky, že Ukrajina zostane tranzitnou krajinou pre ruský plyn aj po roku 2024.
Merkelová chce splniť sľuby
Merkelová uviedla, že obavy Ukrajiny berie vážne a že Nemecko a Európska únia využijú pri rokovaniach s Ruskom svoju váhu na zabezpečenie predĺženia platnosti dohôd. „Sľúbili sme to Ukrajine a budeme sa toho držať. Plním svoje sľuby a verím, že to platí aj pre každého ďalšieho nemeckého kancelára,“ poznamenala, ktorá sa v septembrových voľbách nebude uchádzať o ďalšie zvolenie do funkcie.
Nemecko chce zvýšiť svoju spotrebu zemného plynu, pretože v budúcom roku odstaví svoje jadrové elektrárne a do roku 2038 postupne ukončí používanie silne znečisťujúceho uhlia.
