Najtransparentnejšou verejnou firmou v roku 2019 sa podľa rebríčka Transparency International Slovensko (TIS) stala Tepláreň Košice, a.s. Štátna akciovka dosiahla v hodnotení 89 % a ako jediná aj rating A+. Celkovo druhé Mestské lesy Košice a.s. so 75 % sú zároveň najtransparentnejšou spoločnosťou spomedzi mestských firiem. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili mestské firmy prevádzkujúce kúpaliská Thermalpark DS, a.s. z Dunajskej Stredy so ziskom 11 % a Termál s.r.o. z Veľkého Medera s 15-percentným skóre. „Otvorenosť štátnych, mestských či župných firiem voči verejnej kontrole sa za posledné štyri roky zvýšila len mierne. Hoci verejné firmy ovplyvňujú kvalitu služieb od cestnej infraštruktúry, cez mestskú dopravu, kúrenie, pitnú vodu, likvidáciu odpadu až po verejnoprávne médiá, ich manažérov dokáže často verejnosť kontrolovať menej, ako starostov,“ informuje ďalej TIS.
Veľmi mierny progres
Celkové skóre transparentnosti verejných firiem tesne presiahlo 40 %. Oproti roku 2015 je tak možné hovoriť o veľmi miernom progrese (z 38,2 na 40,4 %). O niečo otvorenejšie sú štátne firmy (47,1 %) oproti mestským (35,4 %), župným (29,9 %) a univerzitným (20,3 %). „Takýto výsledok je do istej miery logický, keďže štátne spoločnosti majú v priemere väčšie rozpočty i viac zamestnancov. Rozhodujúcim je však najmä prístup manažmentu, prípadne vlastníka spoločnosti, čo dokazuje aj druhá priečka košických Mestských lesov s pomerne nízkymi výnosmi necelých 6 mil. eur a iba 46 zamestnancami,“ konštatuje TIS.
V rebríčku sa hodnotilo 100 firiem v 100 % verejnom vlastníctve, z toho 48 štátnych, 47 mestských (vrátane 14 vodárenských vlastnených viacerými mestami a obcami), 3 župné a 2 univerzitné spoločnosti. Spoločne pritom hospodária ročne s takmer 10,5 mld. eur a zamestnávajú desaťtisíce ľudí. Rebríček celkovo meral 57 indikátorov rozdelených do šiestich oblastí, dáta pochádzajú predovšetkým z webových stránok firiem, ich výročných správ a účtovných závierok, z Centrálneho registra zmlúv, údajov na portáli Úradu pre verejné obstarávanie, ale aj z dotazníkov zasielaných v mene Transparency a infožiadostí od bežných občanov.
Chýba etický kódex firiem
Najvyššie skóre dosiahli firmy v priemere v oblasti Hospodárske ukazovatele (47 %). Najmä vďaka zverejňovaným výročným správam a účtovným závierkam má dnes verejnosť pomerne veľké množstvo údajov o činnosti i finančnej situácii spoločností. Napriek tomu podľa TIS platí, že stále takmer polovica firiem nezverejňuje žiadne plány svojich výkonnostných kritérií na ďalší rok a spätne nezverejňuje ani ich plnenie. Verejnosť si tak len veľmi ťažko môže vytvoriť relevantnú mienku o výkonnosti a efektívnosti štátnych či mestských manažérov.
Naopak, najnižšie priemerné skóre získali firmy v oblasti Etika (32 %), kde aj napriek strojnásobeniu spoločností s etickým kódexom oproti roku 2015, až dve tretiny z nich takéto pravidlá zverejnené na webstránke stále nemá. „Štandardom zatiaľ nie je ani protikorupčná stratégia či dôveryhodný systém riešenia ohlásených nekalých praktík. Súčasťou hodnotenia v tejto oblasti bol aj test, v ktorom sme sa na firmy anonymne obrátili s informáciou, že jeden z jej zamestnancov mohol pri výkone svojich povinností prijať dar vyššej hodnoty. V priebehu dvoch týždňov prejavilo ochotu zaoberať sa anonymným podnetom iba 46 zo 100 spoločností,“ upozorňuje TIS.
Využívajú výnimky z infozákona
Problémy s nízkou transparentnosťou pretrvávajú podľa TIS aj v ďalších oblastiach. Mnohé firmy napríklad stále nadužívajú výnimky z Infozákona a odmietajú zverejňovať údaje o dôležitých zmluvách alebo sprístupňovať platy manažérov. „Až 84 % spoločností nezverejňuje výsledky z rokovaní žiadneho z ich orgánov, výsledky výberových konaní zverejňuje spomedzi 100 verejných firiem iba Tepláreň Košice a Slovenská pošta,“ uzatvára TIS.
