Vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin pôjde na jedenásť rokov za mreže. Slovenský prepravca ropy to považuje za správny a spravodlivý rozsudok.
Slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol, privítal rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Ten v stredu zamietol odvolanie vranovského podnikateľa Ignáca Ilčišina voči rozsudku Špecializovaného súdu v Pezinku, ktorý ho poslal za obzvlášť závažný zločin podvodu do väzenia na jedenásť rokov. „Rozsudok považujeme za správny a spravodlivý. Odsúdený Ignác Ilčišin spolu s Jánom H. predstierali, že sú oprávnení konať v mene našej spoločnosti a uznávali neexistujúce pohľadávky,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk firma Transpetrol.
Škoda za 13 miliónov
Podpísaním exekučných zápisov v neprospech spoločnosti Transpetrol s priamou vykonateľnosťou a uznaním zmluvných pokút hrozila škoda vo výške viac ako 13 miliónov eur. „V dôsledku toho sme čelili opakovaným exekúciám, v ktorých nám boli zablokované platby českých odberateľov. V súlade s právoplatným rozhodnutím bude spoločnosť vymáhať spôsobenú škodu v civilnoprávnom konaní,“ konštatoval slovenský prepravca ropy.
Špecializovaný trestný súd v tomto prípade vo februári 2015 uznal za vinného podnikateľa Ignáca Ilčišina aj jeho spoločníka Jána H. za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Ilčišinovi vymeral súd trest 11 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi H. uložili trest päť rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Druhý obžalovaný v kauze Ján H. argumentoval pred Najvyšším súdom SR podobne ako Ignác Ilčišin psychickými problémami. Z tohto dôvodu bol vylúčený na samostatné konanie.
Nerešpektovali zákony
Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku zdôraznil, že obaja obžalovaní úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác Ilčišin podľa súdu nekompromisne sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochyboval, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. „Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú,“ zdôraznil vtedy predseda senátu.
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali obžalovaní od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie. V roku 2009 Krajský súd v Žiline v ďalšom spore s Transpetrolom rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát.
Začalo sa to vo Vranove
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ignác Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 miliónov vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
