- aktualizované 30. novembra, 16:07
Vodné dielo Gabčíkovo má za sebou modernizáciu. Vďaka európskemu projektu prešli modernizáciou pravá aj ľavá plavebná komora, ktoré opäť slúžia medzinárodnej vodnej doprave.
Vynovenú ľavú plavebnú komoru oficiálne odovzdal do užívania podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba spoločne s predsedom vlády SR Robertom Ficom, ministrom dopravy Jozefom Rážom a dočasne poverenou generálnou riaditeľkou štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Janou Ježíkovou. Plavba na Dunaji tak bude podľa vládnych predstaviteľov bezpečnejšia, plynulejšia a komfortnejšia.
Modernizácia za vyše 144 miliónov eur
Celková hodnota projektu dosiahla vyše 144 miliónov eur, z toho takmer 123 mil. eur (85 %) pochádzalo zo zdrojov EÚ. Modernizáciu plavebných komôr uskutočnil štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
„Aktuálne prebieha skúšobná prevádzka ľavej plavebnej komory ako aj kolaudačné konanie, ktorého ukončenie predpokladáme do konca tohto roka,“ dodala Jana Ježíková, poverená výkonom funkcie generálnej riaditeľky štátneho podniku Vodohospodárska výstavba.
Slovenský energetický nekonečný príbeh pokračuje, pred deviatimi rokmi ho započal Fico
„Vodné dielo Gabčíkovo ponúka ekologickú nízkoenergetickú prepravu, reguluje výšku hladiny rieky Dunaj, chráni priľahlé územia pred povodňami. Rovnako zabezpečuje výrobu zelenej elektrickej energie, pričom produkuje približne 10 % celkovej spotreby energie na Slovensku,“ zdôraznil Taraba.
Podľa predsedu vlády SR Roberta Fica je technická obnova Vodného diela Gabčíkovo nevyhnutným predpokladom pre stabilitu dodávok elektrickej energie z vodného zdroja. Rovnako predstavuje významný zdroj príjmov Slovenskej republiky.
Plavebná komora musí fungovať na 100 percent
Práve pre zvýšenie bezpečnosti a intenzity vodnej dopravy vznikol v spolupráci s Európskou úniou projekt inovácie plavebných komôr. Prijímateľom dotácie na projekt bolo Ministerstvo dopravy SR.
„Som nesmierne rád, že ministerstvo dopravy spolu so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba dokončili modernizáciu gabčíkovských plavebných komôr z prostriedkov Európskej únie, konkrétne z Nástroja na prepájanie Európy. Vodná doprava má veľký potenciál sa rozvíjať, preto potrebujeme, aby plavebná komora fungovala na 100 % a aby bola plavba cez ňu plynulá a bezpečná,“ doplnil Ráž.
Každoročne sa plavebnými komorami Vodného diela Gabčíkovo preplaví vyše 15-tisíc lodí, 6 miliónov ton tovaru a do 500-tisíc osôb. Plavebné komory boli pritom v nepretržitej prevádzke od roku 1992 s výnimkou bežnej údržby a odstraňovania havárií. Komory napustili a vypustili viac ako 100-tisíckrát.
Generálku už vraj nič nezastaví
Ako uviedol premiér Robert Fico pri príležitosti odovzdania zmodernizovanej ľavej plavebnej komory Vodného diela Gabčíkovo do užívania, generálku gabčíkovskej elektrárne už nezastaví ani verejné obstarávanie ani povoľovacie konania. Vláda podľa neho hľadá riešenie, ako zabezpečiť čo najrýchlejšiu generálnu opravu Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
„Turbíny potrebujú modernizovať či vymeniť. Hľadáme vo vláde spoločné riešenie, aby nás nezastavilo už klasické verejné obstarávanie, povoľovacie konanie, nech to čo najrýchlejšie môžeme opraviť,“ povedal Fico, ktorý je rád, že minister životného prostredia Tomáš Taraba a minister dopravy Jozef Ráž prinášajú do svojich rezortov zdravý rozum.
Slovenskí politici, povestné kazítka energetiky (komentár)
O potrebe akútnej generálnej oprave Vodnej elektrárne Gabčíkovo hovoril predseda vlády Robert Fico ešte počas vládnutia svojej druhej vlády.
Pohľad do minulosti
Pred necelými deviatimi rokmi jednofarebná vláda Roberta Fica s veľkou slávou gabčíkovskú elektráreň „vytrhla z rúk“ Slovenským elektrárňam, ktoré si ju vtedy pod vedením talianskeho Enelu prenajímali na 30 rokov, stihli ju však prevádzkovať necelých desať. Hlavným a v podstate jediným dôvodom „znárodnenia“ vodnej elektrárne v Gabčíkove bolo podľa slov vtedajšieho premiéra Fica a jeho ministra hospodárstva Petra Žigu, akútna potreba jej generálnej opravy.
Fico vtedy obvinil Enel, že generálnu opravu neplánuje, a preto sa musí do toho pustiť štát. Enel ako majoritný 66-percentný akcionár Slovenských elektrární toto tvrdenie rázne odmietal, ale proti štátnej moci mu nepomohli žiadne argumenty.
Po jednofarebnej vláde Smeru na čele s Ficom prišla v roku 2016 tretia jeho vláda, ale tentokrát koaličná. Ani počas jej dvojročného vládnutia sa generálka Vodnej elektrárne Gabčíkovo nepodarila.
Počas tretej Ficovej vlády mala nominantov v štátnom podniku koaličná strana Most-Híd. Vodohospodárskej výstavbe sa však počas ich manažovania podarilo medzinárodný tender uzavrieť a vyhlásiť aj víťaza, konzorcium spoločností pod názvom Združenie Gabčíkovo. Konzorcium chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur. Členmi konzorcia boli slovenské spoločnosti CEDIS (vedúci člen združenia) a HANT BA, česká firma Strojírny Brno a talianska Todini Construzioni Generali.
V roku 2018 prišla po známych udalostiach vláda Petra Pellegriniho, tá vo viac-menej rovnakom zložení dovládla do riadnych volieb v roku 2020. Pellegriniho vláda však aj napriek ukončenému tendru nestihla začať s generálnou opravou Gabčíkova. V energetických kuloároch sa hovorilo, že prekážkou bola ďalšia koaličná strana SNS, ktorá mala iné predstavy o generálke v Gabčíkove.
Nasledovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Už za premiérovania Matoviča, noví nominanti vo Vodohospodárskej výstavbe, ktorých dosadil jeho minister životného prostredia Ján Budaj, zrušili predchádzajúci medzinárodný tender. Ten mal totiž podľa nich viacero nedostatkov a pochybení. Projekt akútnej generálnej opravy Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa tak vrátil na začiatok. Nastavoval sa nový medzinárodný tender, a to aj počas vlády Eduarda Hegera a úradníckej vlády pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora.
Zariadenia gabčíkovskej elektrárne sú v prevádzke od roku 1992 a sú podľa štátneho podniku technicky a morálne opotrebované. Vodná elektráreň Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 720 megawattov je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej súčasťou je osem turbogenerátorov, ktoré boli postupne uvedené do prevádzky v rokoch 1992 až 1995. Vodná elektráreň Gabčíkovo vyrába elektrinu z obnoviteľného zdroja v objeme priemerne 2,2 terawatthodín elektriny ročne.
