Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili plány, ktoré už boli dohodnuté s Radou a ktorými sa stanovujú nové ciele v oblasti úspor energií do roku 2030 ako súčasť Európskej zelenej dohody. V zákone sa stanovia ciele v oblasti úspor energií v primárnej aj konečnej spotrebe energií v Európskej únii (EÚ). EP o tom informuje prostredníctvom svojej oficiálnej webstránky.
Zníženie spotreby energie
Členské štáty budú musieť kolektívne zabezpečiť zníženie spotreby energie na úrovni EÚ aspoň o 11,7 % do roku 2030, v porovnaní s prognózami referenčného scenára na rok 2020.
Tento cieľ bude sprevádzať spoľahlivý mechanizmus monitorovania a presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje národné príspevky k tomuto záväznému cieľu EÚ.
Ciele úspor
Do roku 2030 musia členské štáty ušetriť v priemere 1,5 % ročne. Ročné úspory energie sa začnú na úrovni 1,3 % v období do konca roka 2025 a v poslednom období do konca roku 2030 postupne dosiahnu 1,9 %.
Na Slovensko prúdi viac plynu z východu ako zo západu, zásoby máme rekordné
Ciele úspor by sa mali dosiahnuť prostredníctvom miestnych, regionálnych a vnútroštátnych opatrení v rôznych odvetviach, napríklad verejnej správe, budovách, podnikoch, dátových centrách atď. Poslanci trvali na tom, aby sa systém vzťahoval najmä na verejný sektor, ktorý bude musieť každoročne znížiť svoju konečnú spotrebu energie o 1,9 %.
Žiadna záruka
Členské štáty by tiež mali zabezpečiť, aby sa každoročne aspoň 3 % verejných budov renovovali na budovy s takmer nulovou spotrebou energie alebo budovy s nulovými emisiami. V smernici sa stanovujú aj nové požiadavky na účinné systémy diaľkového vykurovania.
Dovoz ruskej ropy do EÚ klesol o 90 percent, veľká časť však smerovala cez Družbu aj na Slovensko
„Energetická kríza sa neskončila. Neexistuje žiadna záruka, že ďalšie zimy budú také mierne ako posledná. V nasledujúcich siedmich rokoch musíme uskutočniť potrebné štrukturálne zmeny. Som veľmi rád, že sa nám podarilo posunúť členské štáty k oveľa ambicióznejším cieľom v oblasti energetickej efektívnosti. Je to veľmi dôležité, aby sme v budúcnosti už neboli závislí od ruskej energie a aby sme mohli splniť naše klimatické ciele. Dnešné hlasovanie je veľkým víťazstvom – je to nielen dobré pre našu klímu, ale aj zlé pre Putina,“ uviedol spravodajca Niels Fuglsang.
Europarlament prijal právne predpisy 471 hlasmi za, pričom 147 europoslancov hlasovalo proti a 17 sa zdržalo hlasovania. Teraz ich bude musieť schváliť aj Rada ministrov, aby mohli nadobudnúť účinnosť.
