Veľkonočná vigília je noc, ktorou sa začína Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania. Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána. Počas veľkonočnej vigílie cirkev bdie a slávi Kristovo zmŕtvychvstanie.
Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Stredobodom slávnosti je paškál
Veľkonočná vigília bola pôvodne liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece – paškálu.
Slováci si výrazne uťahujú opasky. Šetriť budú aj na veľkonočných sviatkoch
Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta – Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého.
Slávi sa aj obrad vzkriesenia
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky, bohoslužbu slova, ktorej súčasťou je aj slávnostné Aleluja, ďalej liturgiu krstu a bohoslužbu obety.
V našich krajoch je zvykom sláviť aj obrad vzkriesenia, ktorý sa však odporúča preložiť až na nedeľné popoludnie.