BRATISLAVA 8. apríla (WEBNOVINY) – V rámci Veľkonočných sviatkov si v nedeľu pripomíname Veľkonočnú nedeľu, kedy vstal z mŕtvych Ježiš Kristus, a preto je pre katolíkov tento deň najväčším sviatkom v roku.
Pre agentúru SITA to uviedla etnologička Katarína Babčáková. V tento deň sa vykonávajú obrady podobné tým na Štedrý Večer – rodina vyjadruje spolupatričnosť za stolom, spolu konzumuje vajíčko ako jablko na Štedrý večer, zvykom je nevstávať počas jedla od stola a veľkou zaujímavosťou je zákaz používať nôž.
Na Veľkonočnú nedeľu sa jedia posvätné jedlá a ich konzumácia v hojnom množstve má podľa etnologičky zabezpečiť hojnosť, plodnosť a dostatok aj v nasledujúcom jarnom a letnom období, ktoré bude plné poľnohospodárskych prác.
V minulosti bývala na veľkonočnom stole slama ako symbol úrody a zvyšky jedál ľudia ukladali pre použitie na magické účely, najmä na zabezpečenie plodnosti zeme tým, že sa škrupiny z vajec vkladali do prvej jarnej vyoranej brázdy.
Podľa Babčákovej dávali pravoslávni a gréckokatolíci všetky plodiny ako vajíčka, šunku, syrek zo žĺtkov, soľ, klobásu a chlieb posvätiť kňazom na omši. Ľudia sa takisto v tento deň hrali rôzne hry a vykonávali množstvo obradov, ako napríklad ženské kruhové tance, figúry predvádzania, prechodu brán a mostov ako symbolické znázornenie dráhy slnka a tiež magické zabezpečenie a znázorňovanie príchodu jari.
Veľkonočná nedeľa sa oslavuje vždy v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti, pričom jej dátum je pohyblivý a spravidla to býva v období medzi 22. marcom až 25. aprílom. Očistné obrady súvisia podľa etnologičky Babčákovej počas tohto dňa predovšetkým s vodnou očistou. „Prebiehali tiež tzv. spomienkové slávnosti mŕtvych, najmä však na východnom Slovensku, kedy gréckokatolíci a pravoslávni nosili na hroby zelené vetvičky, jedlá a takisto nápoje.“
