Vedci po prvý raz objavili aktívny únik metánu z morského dna na Antarktíde. Zároveň tiež zistili, že mikróby, ktoré sa týmto skleníkovým plynom živia, sa tam začali objavovať až po dlhšom čase a je ich málo, čiže úniku nedokázali zabrániť. Informuje o tom denník The Guardian.
Únik metánu sa nachádza v 10-metrovej hĺbke v Rossovom mori na mieste známom ako Cinder Cones a objavili ho potápači ešte v roku 2011. Vedci sa na miesto vrátili ešte v roku 2016, keď našli ďalší únik. Zistenia z terénu následne skúmali a výsledky napokon publikovali v odbornom časopise Proceedings of the Royal Society B.
Nejasný dôvod úniku
Dôvod úniku, ktorý na ploche 70 metrov naznačujú biele zhluky mikróbov, zostáva nejasný. Zrejme to však nie je globálne otepľovanie, ktoré v prípade obrovských zásob metánu v zamrznutých podmorských oblastiach a permafroste vyvoláva obavy vedcov, pretože Rossovo more sa zatiaľ značne neotepľuje. „Je to záhada, na ktorú ešte stále nemáme odpoveď. Je to na jednej strane aktívneho vulkánu, ale nezdá sa, že je to z toho,“ skonštatoval Andrew Thurber z Oregon State University, ktorý viedol výskum. Zdrojom metánu sú pravdepodobne rozkladajúce sa ložiská rias pochované pod sedimentmi, ktoré sú zrejme staré tisícky rokov.
Vo väčšine oceánov úniky metánu z dna zachytávajú mikróby v sedimente alebo vo vode. Pomalý výskyt mikróbov na Cinder Cones a aj to, že sa nenachádza vo veľkej hĺbke, takmer s istotou znamená, že sa dostáva až do atmosféry. Výskum je dôležitý pre klimatické modely, ktoré v súčasnosti nerátajú s oneskorením unikajúceho metánu mikróbmi.
Oneskorenie konzumácie metánu nie je dobrá správa
Oneskorenie konzumácie metánu je podľa Thurbera „najdôležitejšie zistenie“ ich výskumu. „Nie je to dobrá správa. Trvalo to takmer päť rokov, než sa mikróby začali objavovať a aj vtedy metán rapídne unikal z morského dna,“ uviedol. Prvé mikróby, ktoré sa tam objavili boli podľa neho prekvapivý kmeň, a bude trvať zrejme päť až 10 rokov, než sa mikrobiálna komunita úplne prispôsobí a začne konzumovať metán.
Podľa Jemmy Wadham z University of Bristol, ktorá sa nepodieľala na štúdii, je päť rokov na skúmanie úniku v Cinder Cones málo. „Bolo by dobré vidieť, čo sa deje s únikom v budúcnosti. Objav vás tiež núti zamyslieť sa, či sú tieto javy bežnejšie v Antarktíde, než by sme si mohli myslieť, ale stretávame sa s nimi zriedka,“ skonštatovala.
Potenciálny návrat vedcov na Biely kontinent je zatiaľ otázny, keďže vo svete panuje pandémia koronavírusu. Na Antarktídu sa zatiaľ nedostal, ale riziko nákazy narušilo mnohé expedičné plány.