BRATISLAVA 13. júna (WEBNOVINY) – Pre vyrobenie laserového svetla je možné použiť živú bunku, uviedli vo svojej správe publikovanej v britskom časopise Nature Photonics americkí vedci. Tí totiž modifikovali bunku schopnú vytvárať svietivý proteín, ktorú pôvodne odobrali z medúzy.
Vystavením takýchto buniek slabému modrému svetlu ich následne podnietili k vyžarovaniu priameho, zeleného laserového svetla. Výsledky ich výskumu bude možné využiť v zlepšenom mikroskopickom zobrazovaní a v liečbe založenej na využívaní svetla priamo zvnútra tkaniva.
Laserové svetlo sa od toho bežného líši tým, že je monochromatické, obsahuje teda svetlo iba jednej farby. Všetky vlny tej istej vlnovej dĺžky pritom idú jedným smerom a sú navzájom v súlade. Tie najmodernejšie typy laserových zariadení, ktoré možno nájsť v DVD prehrávačoch skeneroch v supermarketoch či priemyselných robotoch, využívajú pre vytváranie laserového svetla starostlivo vypracované pevné materiály. Malte Gather a Seok Hyun Yun z Wellman Center for Photomedicine na americkej Massachusetts General Hospital po prvý raz zaznamenali možnosť využitia živých organizmov na takýto účel.
Použili zelený fluoreskujúci proteín
Vedci ako médium, v ktorom dochádza k zosilneniu svetla, použili zelený fluoreskujúci proteín (GFP). Ten je v centre záujmu vedcov už dlhšiu dobu; po prvý raz sa ho podarilo izolovať z medúz, ktoré spôsobili prevrat v biológii svojou schopnosťou v prípade potreby si „posvietiť“ aktivovaním živých buniek. V rámci nového výskumu vedci bunky pochádzajúce z ľudských obličiek geneticky upravili tak, aby produkovali GFP.
Následne ich umiestnili medzi malé zrkadlá s priemerom iba 20 milióntin metra, ktoré pôsobili ako „rezonátor“, v ktorom sa svetlo mohlo mnohokrát odrážať naprieč bunkou. Po ožiarení bunky modrým svetlom vedci zaznamenali, že bunka začala produkovať priame a intenzívne zelené laserové svetlo. Bunky pritom zostali „nažive“ počas pokusu aj po ňom.
Ako autori poznamenali počas rozhovoru pre spomínaný časopis, tieto živé organizmy sú „samoliečiacimi“ lasermi, v ktorých, ak sa svietivé proteíny počas procesu zničia, nahradia ich novými. „Pre terapie založené na využívaní svetla, diagnózy alebo zobrazovanie ľudia premýšľajú o tom, ako dostať žiarenie z externého laserového zdroja do hĺbky v tkanive. Teraz sa k tomuto problému môžme postaviť inak – zosilnením svetla v samotnom tkanive,“ dodali.
