Vec vidí stereo a počuje farebne

Rapper Vec má na slovenskej nielen hip-hopovej scéne výsostné postavenie a treba povedať, že absolútne zaslúžene. O to ťažšie je však s každým ďalším albumom naplniť očakávania fanúšikov aj kritikov, navyše keď sú medzi jednotlivými nahrávkami dosť dlhé intervaly. Vecova tretia sólovka s názvom Stereo Farbo Slepo vyšla 17. decembra, čiže viac než štyri roky po Funkčnom Veteránovi, počkať si na ňu sa však jednoznačne oplatilo.

Stereo Farbo Slepo obsahuje až 18 skladieb s celkovou dĺžkou takmer 72 minút, čo sa môže niektorým zdať príliš veľa. Album je však dostatočne tematicky pestrý, plný Vecovho zmyslu pre humor, a preto určite nenudí. Hneď v úvodnej skladbe Všetko bude OK Vec rapuje „na čistý hip-hop nasrať, moja hudba je bastard„, čím naznačuje, že nepôjde o klasický hip-hopový album. Pravdivosť tohto výroku dokazuje v podstate v každom tracku, keď neváha experimentovať ani so spevom. Na rozdiel od iných slovenských rapperov však z tohto kroku necítiť kalkul či snahu o nasledovanie momentálnych trendov. Vo Vecovom prípade ide o prirodzený vývoj a úprimnú snahu nahrať album, za ktorý sa nebude musieť ani s odstupom času hanbiť.

Vec má okrem vokálnej stránky už tradične na svedomí aj produkciu väčšiny skladieb, o zvyšok sa postarali Oh No, DJ Wich, E-Swift, Dtonate a Karaoke Tundra. Okrem toho si na album prizval aj hudobníkov ako Marián Čekovský, Martin Valihora alebo Roland Kánik. Výsledný efekt dopĺňajú hostia na mikrofóne – Supa, Vladimir 518 (ktorý sa postaral aj o cover), Peter Lipa, Juraj Benetin, Škrupo, Sash a tiež spomínaný Marián Čekovský, pričom rapovanými pasážami prispeli iba prví dvaja menovaní. Kým ale Supa, ktorý hosťuje hneď v dvoch skladbách (Všetko bude OK a 3x a dosť), podal ako vždy kvalitný výkon, o Vladimirovej účasti v tracku Sami sebou sa to, bohužiaľ, povedať nedá. Strofa člena legendárnych PSH má totiž len veľmi malú výpovednú hodnotu. Táto skladba je navyše trochu nešťastne v trackliste hneď za trackmi Bežím o život a Ďaleko blízko, pričom všetky tri sa venujú téme konzumného spôsobu života a Vecovmu vzťahu k nemu. Najvydarenejšia z tejto trojice je Ďaleko blízko, ktorá veľmi trefne opisuje súčasnú spoločnosť.

Zvyšok albumu sa však venuje širokému okruhu tém, ako to bolo už spomenuté v úvode. V skladbe V igelitovej taške sa Branči Kováč hrdo hlási k svojmu rodnému mestu Zlaté Moravce, do ktorého sa vracia aj v Dole dole, kde pomocou tejto jednoduchej hlášky zhrnie svoje detstvo a dospievanie. Spomienkami je preplnený aj singel Kúsky mňa, v ktorom cez svoje obľúbené tričká odhalí viaceré zážitky zo svojho života. Svoj každodenný deň zas predstavuje v skladbe Rutina a to, že nie je práve workoholik, sa poslucháč dozvie v tracku Maňana, do ktorého refrénom prispel Peter Lipa. Ako je na tom Vec s predsavzatiami, rozpovie spolu so Supom v 3x a dosť. Patriot inak je zas odpoveďou všetkým nacionalistom, ktorí vidia hrozbu v každom cudzincovi. Veľmi zaujímavý koncept má skladba Rozdiel, ktorá sa venuje vzťahu Slovákov a Čechov, tomu, čo majú spoločné a čím sa naopak líšia. Pohľad do Vecovej duše poskytujú pomalé tracky Samotár a Placebo s hosťujúcim Jurajom Benetinom na refréne a svoju lásku k hroznu v tekutej podobe vyzná v piesni Pohár vína. Ako bonus sa Vec rozhodol na album umiestniť aj starší, ale stále svieži a predovšetkým vtipný singel Branči Kováč.

Stereo Farbo Slepo je nielen dôkazom, že Vec je aj v druhej dekáde 21. storočia rovnako platný ako na začiatku svojej kariéry, ale zároveň, že naďalej dokáže držať krok aj s mladšími interpretmi a pritom nemusí robiť žiadne kompromisy. Toto všetko sú dôvody, prečo je práve táto nahrávka tým najlepším, čo slovenský hip-hop v roku 2012 ponúkol.