Odporúčame:
Na Krádež Van Goghovho obrazu doplatili i úradníci
Steven Naifeh a Gregory White Smith vo svojej knihe Van Gogh: The Life v rozpore so všeobecným názorom uvádzajú, že je oveľa pravdepodobnejšie, že umelca nešťastnou náhodou postrelili dvaja chlapci, ktorých poznal. Nešťastie mala pritom spôsobiť „pokazená zbraň“.
K spomínanému záveru prišli Naifeh a White Smith počas 10-ročného výskumu v spolupráci s viac ako 20 prekladateľmi a výskumníkmi. Ako vysvetlili, vytvorili databázu obsahujúcu asi 28-tisíc rôznych poznámok týkajúcich sa jeho života. Použili na to tisíce listov napísaných van Goghom, ktoré dovtedy nikto nepreložil.
Vincent van Gogh skonal v hostinci
Van Gogh zomrel vo francúzskej dedine Auvers-sur-Oise v roku 1890 ako 37-ročný. Umelec tam pred smrťou býval v hostinci Auberge Ravoux, odkiaľ vyrážal maľovať do tamojších pšeničných polí. Dlho sa predpokladalo, že sa postrelil sám uprostred poľa, odkiaľ sa vrátil do hostinca, kde skonal.
„Nám bolo jasné, že neodišiel do poľa so zámerom, že sa zastrelí. Ľudia, ktorí ho poznali, všeobecne akceptovali vysvetlenie, že ho nechtiac postrelila dvojica chlapcov a on sa ich rozhodol chrániť tak, že vzal vinu na seba,“ namieta Steven Naifeh.
John Rewald vysvetľuje svoju teóriu
Ako vysvetlil, túto teóriu po prvý raz zaznamenal renomovaný historik umenia John Rewald, ktorý navštívil Auvers-sur-Oise v 30. rokoch minulého storočia. Od vtedy sa však objavili ďalšie detaily, ktoré ju potvrdzujú.
Medzi nimi je napríklad tvrdenie, že guľka sa do van Goghovej hornej časti brucha dostala zo strany, teda nie priamo spredu, čo by sa dalo očakávať v prípade samovraždy.
„Vedelo sa, že títo dvaja chlapci, z ktorých jeden sa v kovbojskom oblečení a s pokazenou zbraňou hral na kovboja, išli v tom čase s Vincentom piť. Takže, tu máme dvoch tínedžerov s pokazenou zbraňou, máme tu chlapca, ktorý sa rád hrá na kovboja a máme tu troch ľudí, ktorí toho pravdepodobne všetci priveľa vypili.“
Podľa Naifeha je tak neúmyselné zabitie oveľa pravdepodobnejšie. Ako doplnil, „je naozaj ťažké si predstaviť, že ak niektorý z týchto dvoch chlapcov držal v ruke zbraň, mal skutočne v úmysle maliara zabiť.“ Podľa jeho kolegu Gregoryho Whitea Smitha van Gogh „aktívne nevyhľadával smrť, ale keď k nemu prišla, alebo keď predstavovala určitú možnosť, tak ju prijal“.
Ako vysvetlil, urobil tak „z lásky k svojmu bratovi, ktorému bol na ťarchu“. Ten ho totiž finančne podporoval, keďže jeho diela sa v tom čase nepredávali.
Ďalšie zistenia o maliarovi
Autori prichádzajú tiež s ďalšími zisteniami. Podľa nich sa napríklad van Goghova rodina maliara snažila umiestniť do ústavu pre psychicky narušených pacientov dávno pred tým, ako tak spravil dobrovoľne. Okrem toho sa maliar so svojím otcom údajne tak veľmi hádali, že po jeho smrti rodina obviňovala van Gogha z toho, že ho zabil.
Autori vniesli svetlo aj do pôvodu van Goghovej psychickej poruchy. Z ich výskumu vyplýva, že jeho choroba, ktorá sa prejavovala ako zmes manických a depresívnych stavov, mala pôvod v epilepsii.
Informáciu zverejnila webová stránka bbc.co.uk.
