BRATISLAVA 8. júla (WEBNOVINY) – Americký paleontológ Daniel Ksepka z North Carolina State University popísal fosílne pozostatky najväčšieho známeho lietajúceho vtáka.
Rozpätie krídel druhu Pelagornis sandersi dosahovalo od 6,1 do 7,3 metra, čo je dvakrát viac než u albatrosa sťahovavého (Diomedea exulans), ktorý je najväčším žijúcim lietajúcim vtákom.
Fosíliu Pelagornisa sandersi objavili ešte v roku 1983 pri stavbe nového terminálu na letisku v Charlestone v Južnej Karolíne a následne ju umiestnili do Charlestonského múzea, no až teraz sa Ksepkovi podarilo zistiť, že ide v skutočnosti o zatiaľ nepopísaný druh.
Vedec na základe veľmi dobre zachovaných kostí z nôh a krídel a taktiež kompletnej lebky dokázal odhadnúť celkovú veľkosť vtáka a rozpätie a tvar jeho krídel. Podľa Ksepku bol Pelagornis sandersi o niečo väčší než doteraz najväčší známy lietajúci vták, kondorom podobný Argentavis magnificens, ktorý žil pred šiestimi miliónmi rokov.
Dravec je starý takmer tridsať miliónov rokov
Jeho rozpätie krídel odhadujú vedci na 5,7 až 6,1 metra. „Je sporné, aké rozpätie mal v skutočnosti Argentavis, keďže sme z neho našli len jednu kosť z krídla. Myslíme si, že jeho kostrové rozpätie dosahovalo necelé štyri metre, zatiaľ čo u Pelagornisa sandersi to bolo viac než päť metrov.
Ich celkové rozpätie bolo, samozrejme, väčšie, keďže mali perie, ale aj tak si myslím, že Pelagornis sandersi bol o niečo väčší,“ uviedol Ksepka.
Obrovský Pelagornis namiesto lietania plachtil
Pelagornis sandersi žil pred 25 až 28 miliónmi rokov a patril do čeľade Pelagornithidae, čo boli podobne ako dnešné albatrosy morské vtáky, ktoré trávili väčšinu života nad oceánmi a živili sa rybami a kalmarmi. Zástupcovia tejto skupiny sa vyznačovali tým, že mali v zobákoch zubom podobné výrastky, ktoré používali na napichovanie koristi.
Počítačové modely ukázali, že Pelagornis sandersi viac plachtil ako aktívne lietal, pričom pravdepodobne nedokázal vzlietnuť bez toho, aby sa rozbehol dole kopcom a využil vietor.
Vtáky z čeľade Pelagornithidae boli v minulosti rozšírené na celej Zemi vrátane Antarktídy, no pred troma miliónmi rokov náhle vyhynuli. Paleontológovia zatiaľ presne nevedia, čo to spôsobilo.
