BRATISLAVA 21. decembra (WEBNOVINY) – V tendroch slovenských nemocníc sa súťaží stále málo. Transparency International Slovensko (TIS) v spolupráci s inštitútom INEKO analyzovali verejné obstarávania v období od apríla 2012 do februára 2014 a zistili, že nemocnice použili z celkového obstaranému objemu 525,6 milióna eur až 63 percent v tendroch, kde bola predložená len jedna ponuka.
V porovnaní s prieskumom, ktorý mimovládne organizácie robili v rokoch 2009 až 2012 ide len o mierny pokles. V tom čase v tendroch s jednou ponukou nemocnice rozdelili 68 percent zdrojov.
Problém nízkeho počtu ponúk môže podľa analytikov tkvieť v pokrivení trhu. Ide napríklad o dlhé splatnosti a slabú platobnú disciplínu nemocníc, korupciu, zmanipulované výberové kritériá či politické prepojenia, prípadne kartelové dohody.
Lekár, ktorý prijal úplatok 500 eur, môže dostať osem rokov
Sodexo odmieta verziu, že je dodávateľom jedla pre nemocnice
Nova plánuje pre Trestný zákon podanie na ústavný súd
Zuzana Dančíkova z TIS podotýka, že väčšia súťaživosť znamená pre nemocnice aj vyššie úspory. Poukazuje na to, že v tendroch s jednou ponukou sa výsledná cena oproti očakávanej cene neznížila a v niektorých prípadoch naopak narástla.
V Univerzitnej nemocnici sa skoro vôbec nesúťaží
Naopak vo verejných obstarávaniach, kde sa zúčastnili aspoň dvaja uchádzači, cena poklesla v priemere o 9,5 percenta. „Ak by vo všetkých jednoponukových tendroch nemocníc súťažili dvaja uchádzači, výsledné ceny týchto tendrov by v dôsledku súťaže mohli klesnúť o takmer 36 miliónov eur za sledované obdobie,“ uviedla Dančíková.
Podľa analýzy sa najmenej súťaží v Univerzitnej nemocnici Bratislava a v troch ústavoch srdcových a cievnych chorôb, pritom ide o najväčších obstarávateľov. Priemerný počet ponúk v tendri bol len 1,1. „De facto sa v týchto tendroch vôbec nesúťaží,“ skonštatoval analytik INEKO Dušan Zachar. Naproti tomu stavia Kysuckú nemocnicu s poliklinikou v Čadci, kde súťaživosť v jednom obstarávaní bola 5,3 dodávateľov.
Súťažiacich údajne odrádza zadĺženosť nemocnice
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) pripúšťa, že verejne známy fakt o zadlženosti môže odrádzať potenciálnych súťažiacich. „Navyše, objem obstarávaných služieb pre päť nemocníc tvoriacich UNB je v takej výške, že ho vie zabezpečiť len úzky okruh silných dodávateľov,“ uviedla hovorkyňa UNB Petra Stano Maťašovská. Prax je podľa nej často aj taká, že súťažné podklady si prevezme viacero uchádzačov, ponuku však nakoniec predloží len jeden z nich.
„UNB má záujem o to, aby si mohla v súťažiach vyberať z viacerých uchádzačov. Naším cieľom je tlačiť na najnižšie ceny a najlepšie obchodné podmienky,“ skonštatovala Stano Maťašovská. Tvrdí, že postupnou stabilizáciou hospodárenia sa im darí zvyšovať záujem uchádzačov o tendre, čoho dôkazom má byť to, že za 11 mesiacov tohto roka sa do ich súťaží zapájalo priemerne 2,3 záujemcov.
Podľa Zachara v prípade veľkých tendrov nepomohlo súťaživosti ani to, že sú realizované elektronickou aukciou. Mimovládne organizácie preto opätovne sformulovali niekoľko odporúčaní pre efektívnejšie obstarávanie. V prvom rade by podľa Dančíkovej malo ministerstvo zdravotníctva začať porovnávať najčastejšie nakupované položky.
V zahraničí porovnávajú aj ceny zložitej techniky
„Ministerstvo začalo porovnávať ceny nákupov nemocníc už za ministerky Zvolenskej, ukázalo sa však, že porovnávali iba položky ako mlieko, zemiaky alebo obálky. Tvrdili, že porovnávajú porovnateľné a nič iné sa porovnať nedá, pretože parametre sú príliš rozdielne,“ skonštatovala Dančíková.
Tá však pripomína, že v Českej republike či Veľkej Británii porovnávajú aj zložitú zdravotnícku techniku, či špeciálny zdravotnícky materiál. Na týchto prípadoch podľa analytičky TIS vidno, že sa to dá. Ako tvrdí, rezort by mal porovnávať nielen ceny, za ktoré nakupujú slovenské nemocnice, ale porovnávať ich aj s cenami v zahraničí. Tieto informácie by mali byť verejne dostupné.
Obstarávanie by malo podliehať obmedzeniam
Rezort by sa podľa odporúčaní mal zasadiť aj za vyššiu otvorenosť nemocníc verejnej kontrole a vytvoriť si model pre proaktívnu kontrolu podozrivých tendrov v súčinnosti s Najvyšším kontrolným úradom SR, Úradom verejného obstarávania a Protimonopolným úradom SR.
Mal by podporovať i meranie a zverejňovanie ukazovateľov kvality a efektívnosti nemocníc. V neposlednom rade by podľa analytikov malo obstarávanie a celé hospodárenie nemocníc štátu a samospráv podliehať tvrdým rozpočtovým obmedzeniam aj s následnými konzekvenciami.
TIS sformulovalo odporúčania pre ministerstvo zdravotníctva aj po predchádzajúcej analýze z rokov 2009 a 2012, avšak ako Dančíková podotýka, rezort ich neprijal, alebo prijal len čiastkovo. „Dúfame, že teraz, keď minister Čislák ohlásil nejaké zmeny, že to bude lepšie s plánom odporúčaní a potom hlavne s ich implementáciou,“ dodala Dančíková.
