Dojčenie je prirodzený spôsob výživy pre novorodencov a dojčatá, ale zároveň aj najlepší stimulant rozvoja detského imunitného systému. Podľa aktuálneho prieskumu medzi pediatrami je na Slovensku po prepustení z pôrodnice dojčených viac ako 80% dojčiat a každé druhé dieťa je stále dojčené vo svojich šiestich mesiacoch. Známky alergie sa však dnes objavujú u jedného z piatich detí do veku troch rokov.
Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia, ktorý pripadá na prvý augustový týždeň, realizovala Iniciatíva prvých 1000 dní zriadená spoločnosťou Nutricia, v spolupráci so Slovenskou pediatrickou spoločnosťou a Slovenskou spoločnosťou primárnej pediatrickej starostlivosti patriacich do Slovenskej lekárskej spoločnosti, prieskum o dojčení a alergiách, do ktorého sa zapojilo celkom 114 všeobecných lekárov pre deti a dorast z celého Slovenska. Doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc., mim. prof., predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti, hodnotí výsledky prieskumu pozitívne: „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je dojčenie najprirodzenejšia forma výživy dojčaťa. Poskytuje totiž mnoho zdravotných a emočných benefitov pre dieťa aj matku. Odporúčame dojčiť dieťa prvých šesť mesiacov, a následne popri prikrmovaní podávaním tuhej stravy pokračovať v dojčení do dvoch rokov aj dlhšie, ak to matke a dieťaťu vyhovuje. Podľa odhadu oslovených pediatrov je po prepustení z pôrodnice dojčených 81% dojčiat. S pribúdajúcim vekom dieťaťa sa toto percento postupne znižuje na 53% vo veku šesť mesiacov.“
Počet alergikov však na Slovensku stúpa a čoraz častejšie sa v ambulanciách pediatrov objavujú aj potravinové alergie, predovšetkým alergia na bielkovinu kravského mlieka. Potvrdzujú to aj dáta z prieskumu, v ktorom pediatri uviedli, že prvé známky alergie sa prejavia u 22% dojčiat a batoliat vo veku do 3 rokov. Aj keď pozitívna rodinná anamnéza je dôležitejším rizikovým faktorom, druhým najvýznamnejším činiteľom, ktorý vznik alergie ovplyvňuje, je dojčenie, resp. jeho neprítomnosť, či predčasné ukončenie, teda ukončenie skôr ako v šiestom mesiaci veku dieťaťa.
Okrem samotného dojčenia má vplyv na vývoj alergií aj správne zavádzanie nemliečnych príkrmov v primeranom veku. Podľa MUDr. Eleny Prokopovej, predsedníčky Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti, sa takmer 30% oslovených pediatrov v prieskume stretáva s podávaním nesprávnych jedál v nevhodnom veku dieťaťa. „Medzi nedostatky v oblasti výživy, ktoré sa najčastejšie vyskytujú, patrí priskoré podávanie tuhej stravy, nepoužívanie odporúčaných dojčenských a batoliacich mliek či ich zbytočné striedanie, zaraďovanie kravského mlieka do jedálnička príliš skoro alebo podávanie sladkostí vrátane sladených nápojov. Je mimoriadne dôležité, aby rodičia dbali na správne prikrmovanie a v prípade nejasností postup konzultovali s pediatrom svojho dieťaťa.“
Mliečna zložka stravy je dôležitá aj po ukončení dojčenia. Nie je pritom dôležité, z akého dôvodu matka dojčenie ukončí, dieťa by nemalo byť ochudobnené o kvalitnú mliečnu zložku. Nielen z dôvodu výživových parametrov, ale aj z hľadiska vplyvu na prevenciu pred alergiami. Rodič by sa mal poradiť s pediatrom v prípade ukončovania dojčenia o možnostiach náhradnej mliečnej výživy s ohľadom aj na riziko alergie, keďže existujú aj špeciálne mléko s hydrolyzovanou bílkovinou.
Rodičia môžu ovplyvniť najmenej 80% celoživotného zdravia svojho dieťaťa, vrátane výskytu civilizačných ochorení. Prvých 1000 dní, teda obdobie tehotenstva po druhé narodeniny dieťaťa, je najcitlivejším obdobím nielen pre rast a vývoj organizmu, jeho imunity, ale aj chuťových preferencií a návykov. Zvyky, ktoré si dieťa vytvorí v tomto období, sa preňho stanú trvalými na celý život, a môžu ovplyvniť aj sklon k nadváhe a obezite. Výživa dieťaťa v PRVÝCH 1000 DŇOCH ŽIVOTA zohráva kľúčovú úlohu pre jeho zdravie v dospelosti.
Informačný servis