BRATISLAVA 24. apríla (WEBNOVINY) – Veľká noc je sviatkom, ktorý si pripomínajú obyvatelia takmer celého sveta. výnimkou nie je ani Rakúsko, kde sa s oslavami sviatku jari spája niekoľko zvykov. Jedným z nich je aj nosenie veľkonočných vajíčok, ktoré Rakúšanom prináša veľkonočný zajac.
Aj keď pôvod zajaca nie je jasný, hovorí sa, že jeho plodnosť je symbolom nezničiteľného života, a tak aj znakom zmŕtvychvstania.
Ako píše agentúra Compress, aj v Rakúsku sa vajíčka maľujú pestrými farbami a ukladajú sa do malých veľkonočných hniezd. A tam, kde rakúske deti nájdu skryté vajíčka, objavia aj sliepky a kuriatka, ktoré sa rovnako spájajú s veľkonočným obdobím. Na Veľkú noc v susednom Rakúsku nemôže chýbať ani veľkonočný stromček, ktorý tvorí niekoľko vŕbových konárov vyzdobených pomaľovanými vajíčkami a ozdobami.
Pukanie vajíčok
S Veľkou nocou sa spájajú aj kulinárske špeciality. Na Zelený štvrtok sa vo väčšine európskych krajín, jedávajú len zelené pokrmy. Na Slovensku je to väčšinou špenát, Rakúšania si v tento deň môžu pochutiť aj na bylinkovej polievke. Veľký piatok je najprísnejším pôstnym dňom v roku, a preto sa vtedy nemôže jesť mäso. V noci, z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, sa v kostoloch posväcujú jedlá. Veriaci obyvatelia Rakúska nemusia na bohoslužby priniesť na posvätenie len mäso, ale aj bylinky a soľ. Rovnako aj konáre bahniatok, ktoré sú znakom plodnosti domu a polí.
Na Veľkonočnú nedeľu je obľúbenou hrou rakúskych rodín „pukanie vajíčok.“ Všetci stláčajú špičky natvrdo uvarených vajíčok postavených oproti sebe, pokiaľ prvá vrstva nepovolí. Vajíčka aj baran na veľkonočnom stole symbolizujú život. Baran zásobuje mäsom a v období života Ježiša Krista bol obetným zvieraťom a servíroval sa aj v kruhu židovských rodín Pesach.
Baránok, ktorého Židia jedli s narýchlo upečeným nekysnutým chlebom v noci pred odchodom. Jeho krvou natreli veraje a prahy dverí, aby Boží anjel smrti obišiel ich domy. V tú noc totiž dopadla na faraóna a jeho ľud posledná z desiatich egyptských rán – smrť všetkých prvorodených. Až po nej prepustili Egypťania Izraelitov z otroctva.
Symboliku baránka prevzalo aj kresťanstvo, kde pripomína Kristovu krv, ktorá nás oslobodila z otroctva hriechu a zachránila pred večnou smrťou. Preto sa Ježiš Kristus nazýva aj Božím baránkom.
Od čias cisára Konštantína Veľkého slávia kresťania Veľkú noc v prvú nedeľu po prvom jarnom splne, preto má tento sviatok pohyblivý dátum. Okrem toho si Kristovo zmŕtvychvstanie pripomínajú každú nedeľu, ktorá v kresťanskom prostredí nahradila ako deň pokoja židovskú sobotu.
Kristovo vzkriesenie je podstatou veľkonočných sviatkov aj kresťanskej viery. Radosť z tohto najväčšieho zázraku vyjadruje aj dlhé slávenie Veľkej noci: Veľkonočnou nedeľou sa začína oktáva, počas ktorej je každý deň sviatkom. Nasleduje Veľkonočné obdobie so siedmimi veľkonočnými nedeľami. Až 40 dní po Veľkej noci sa slávi Ježišovo vystúpenie do neba a 50 dní po Veľkej noci zoslanie Ducha Svätého – Turíce.
