BRATISLAVA 5. marca (WBN/PR) – Nespútaná zem a ešte nespútanejší obyvatelia. Mexiko, najväčšia oblasť strednej Ameriky, sa mohla pýšiť vyspelou civilizáciou dávno pred starovekým Gréckom. Dnes je krajinou s obrovským množstvom turistických ťahákov, prírodných krás, ale aj neskutočným smogom, hlukom, hektikou a chaosom na druhej strane. Tradičných hudobníkov mariachi nahradili skupiny, pejúce oslavné piesne o hrdinoch dnešnej doby, narkobarónoch, ktorí sa narodili, aby zomreli, ale aj zabíjali.
Tradiční mexickí hudobníci mariachi sa stažujú, že ich hudba je na ústupe kvôli narkoserenádam a popu, ktoré sa derú z každého rádia. Stoja pri cestách ako predavačky tela, na rozdiel od nich však ponúkajú hudbu. Vláda ich produkciu takisto nepodporuje. Mladí sa im posmievajú za ich tradičný odev, dokonca aj tí, ktorí si ich najmú, aby im hrali na oslave. V tradičnej a poriadnej skupine mariachiov by malo byť aspoň desať členov, nikdy nehrá iba jeden. Za večer plný ich hudby zaplatíte celej skupine 2500 pesos (100 pesos je asi 6 eur). Dnes si však málokto pozve na svadbu poriadnu živú hudbu a väčšina uprednostní radšej hudbu z pásky alebo sa uskromní s dvoma, troma gitaristami. Kedysi sa hrávalo dievčatám na 15-tych narodeninách, no tento tradičný ceremoniál, ktorým bolo dievča uvedené do dospelosti, je už dávno minulosťou a „nenosí sa“. 15-ročné mexické dievča by sa dnes pred skupinou pre ňu hrajúcich mariachiov prepadlo od hanby. Kedysi sa hralo takisto na deň matiek. Čas od času nájdete aj ženskú kapelu, no hra mariachiov je prevažne mužská záležitosť. Niektorí mariachi pripisujú svoj neúspech Banderasovi, ktorý vo svojich filmoch nosil gitarové púzdro plné strelných zbraní, iní vidia ako kameň úrazu pop alebo „feťácke pesničky“, ktoré si zaplatili drogoví machovia, aby tak posilnili kult svojej osobnosti a zdvihli heroínový obrat.
Takzvaní Narcocorridos spievajú o hrdinských činoch podnikateľov s drogami. Postupom času ich na pokyn vlády prestali hrať aj v rádiách, napriek tomu sú ich CD stále v kurze, ľudia si spievajú ich piesne a chodia na koncerty chlapov odetých do severomexickej módy, ktorá pozostáva z vysokých kožených čižiem, džínov a kovbojských klobúkov. Texty drogových pesničiek sú niekedy zaheslované, niekedy priamočiare. V jednej sa spieva o koze, papagájovi a kohútovi, z ktorých sa nakoniec vykryštalizuje (doslova) heroín, marihuana a kokaín. Jednou zo skupín sú známi Tichuánski tukani, ktorí rovnako ako ostatné skupiny ospevujúce narkobarónov a ich šľachetné činy o tom, ako sa narodili, aby zomreli a zároveň zabíjali, upadli do podozrenia, že ich hudba je zaplatenou reklamou na drogy. Samozrejme protestujú a argumentujú tým, že len reagujú na spoločenské dianie. Napriek tomu, že si drogový priemysel vyžiadal už množstvo obetí na životoch (19 000), ľuďom sa ich hudba páči a omamné melódie si pospevujú kde to ide.
Mexiko nie je krajina „vhodná do bytu“, je divá a praje tým, ktorí sú vždy pripravení. Keď sa sem chystáte, určite myslíte na cestovné poistenie. V Mexiku sa spievajú pesničky o drogách, no nielen to. Je to takisto zem, kde majú namiesto psov „chlpáčov“, mexických naháčov, kde si podnikatelia berú pôžičky s 50% úrokom od českých občanov, kde sa cez hranice nedostanete bez toho, aby ste si kúpili od detí, ktoré vám zastanú cestu ovocie, kde päťroční chlapci vylepšujú rozpočet rodiny hraním na gitare. Všeobecne nepriaznivá ekonomická situácia sa nezlepšuje ani podnikateľskými mikropôžičkami, ktoré sú príliš malé nato, aby vytvorili dostatočné množstvo pracovných miest. Všetky neduhy vyvažuje Mexiko svojimi uhrančivými prírodnými a kultúrnymi krásami, mystickým mayským mestom Chichen Itza, varhaními horami, mestečkom Creel a jeho magickým okolím, faunou a flórou, jedinečnou architektúrou a neopakovateľnou atmosférou. Mexiko je ako každá kvalita aj dobré aj zlé, je len na vás, či ho budete vedieť „zjesť aj s chlpmi“.