BRATISLAVA 24. novembra (WEBNOVINY) – Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) sa zrazili prvé dva zväzky protónov. Informovala o tom Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN). Zväzky sa zrazili na všetkých štyroch detekčných bodoch v pondelok poobede a večer. „Je úžasný úspech dôjsť tak ďaleko za tak krátky čas,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ CERN-u Rolf-Dieter Heuer. „Stále sa musí veľa urobiť, kým môžeme odštartovať fyzikálny program LHC,“ upozornil.
K prvej kolízii došlo o 14:44 stredoeurópskeho času na detektore Atlas, ktorý sa nachádza pod švajčiarskym mestom Meyrin. Zrážka potom pokračovala na ďalších troch detektoroch, známych pod názvami CMS, Alice a LHCb. „Stopy, ktoré sledujeme, sú krásne,“ uviedol hovorca LHCb Andrei Golutvin s tým, že vedecký tím začne zbierať prvé dáta „o niekoľko dní“.
Urýchľovač pritom zatiaľ nefunguje na plný výkon. Do konca roka by sa výkon mal zvýšiť na 1,2 teraelektrónvolta. Tak by sa mal LHC vyrovnať maximálnemu výkonu doteraz najväčšieho fungujúceho urýchľovača na svete Fermilab neďaleko Chicaga. Výkon LHC by sa však mal na budúci rok zvýšiť na 3,5 teraelektrónvolta a v druhej polovici roka na päť teraelektrónvoltov. „Už s 3,5 teraelektrónvolta môžeme otvoriť nové vyhliadky fyzike. To sa môže stať už na budúci rok,“ vyhlásil Heuer. Maximálny výkon LHC je sedem teraelektrónvoltov.
Veľký hadrónový urýchľovač, ktorého výstavba trvala takmer 20 rokov, je umiestnený v kruhovom tuneli s obvodom 27 kilometrov v hĺbke 50 až 150 metrov pod povrchom na hraniciach Švajčiarska a Francúzska. Veľký hadrónový urýchľovač pôvodne spustili 10. septembra 2008, ale už o deväť dní nastali nečakané technické problémy a museli ho odstaviť. Vedecký tím sa v urýchľovači častíc pokúša o vytvorenie podmienok, aké vládli vo vesmíre tesne po Veľkom tresku. Na tento účel používa dva zväzky protónov, ktoré putujú v LHC v opačných smeroch pri extrémne nízkych teplotách rýchlosťou blížiacou sa rýchlosti svetla. Na určitých miestach tunela sa tieto dva zväzky s obrovskou energiou zrážajú, čím by mali vzniknúť nové častice, ktoré by mohli objasniť vznik vesmíru.
SITA/AFP