- aktualizované 11. júla, 16:54
Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračoval v pondelok 11. júla proces vo veci vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Súd ako svedka predvolal bývalého policajta Štefana Mlynarčíka. Toho spolu s bývalým príslušníkom finančnej správy Miroslavom Kriakom bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Tóth v roku 2017 najal na sledovanie novinárov, vrátane neskôr zavraždeného Kuciaka. Kriak pred súdom v obnovenom procese už vypovedal v júni tohto roka.
Všetky zadania dával Kriak
Mlynarčík pred súdom vypovedal už v pôvodnom procese týkajúcom sa vraždy Kuciaka v januári 2020. Ako vtedy uviedol, myslel si, že sledovanie novinárov vykonáva pre štát, konkrétne pre Slovenskú informačnú službu. Na sledovanie ho podľa vlastných slov najal Miroslav Kriak, ktorého sám považoval za morálneho človeka odhodlaného bojovať za spravodlivosť.
Kriak priznal sledovanie špeciálneho prokurátora Lipšica, monitoroval jeho pohyb z domu do práce
„Všetky zadania dával pán Kriak,“ povedal Mlynarčík v roku 2020 a dodal, že Petra Tótha stretol iba na krstoch kníh a osobne ho nepoznal. Prevažná činnosť tímu bola podľa Mlynarčíka zameraná na monitorovanie bratislavského baru Next Apache. Dôvodom malo byť podozrenie na drogovú trestnú činnosť. Pokyny na individuálne sledovanie osôb podľa Mlynarčíka členovia tímu brali skôr s nevôľou.
Kuciak drogy nebral
Pokiaľ ide o Kuciaka, Mlynarčík v januári 2020 potvrdil verziu Kriaka. Vypovedal, že Kuciaka sledovali len niekoľko dní a nezistili o ňom nič závažné.
„Ako sa vyjadril pán Kriak, určite to nie je osoba, ktorá by užívala drogy,“ povedal. Sledovanie podľa svedka vykonávali buď v ranných alebo poobedňajších hodinách, teda vo svojom voľnom čase.
Mlynarčík v pondelok k svojej predchádzajúcej výpovedi doplnil, že členovia sledovacieho komanda počas sledovania osôb sami zaregistrovali, že sú sledovaní. To mal podľa neho zabezpečiť bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó, ktorý zistenia odovzdal policajným zložkám.
Zároveň Mlynarčík citoval bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča, podľa ktorého o ich sledovacej činnosti vedelo celé vedenie bezpečnostného aparátu štátu. „Neviem, prečo nás nikto nestopol,“ povedal svedok. Dodal, že v súvislosti so sledovaním sú aj s Miroslavom Kriakom obvinení z porušenia dôverného ústneho prejavu.
Novinár bol „internetový šprt“
V pondelok na pojednávaní tiež prečítali výpoveď tretieho člena sledovacieho komanda Juraja Škripa ešte z prípravného konania z roku 2019. Ten potvrdil, že členovia komanda boli presvedčení, že pracujú pre štát a snažia sa odhaliť drogovú trestnú činnosť.
On sám sa podieľal primárne na monitorovaní baru Next Apache. Keď prišlo zadanie na sledovanie Kuciaka. Podľa Škripa ho členovia komanda niekoľkokrát fotografovali v Bratislave aj vo Veľkej Mači a zistili, že drogy neberie.
„Bol to taký internetový šprt,“ skonštatoval svedok. Zároveň mu podľa výpovede Kriak hovoril, že sledovanie novinára vykonávajú pre tajnú službu. O tom, že sledovanie Kuciaka by malo byť vykonávané na pokyn Mariana Kočnera sa podľa Škripa dozvedeli až z výpovede Petra Tótha.
Trojica súdnych znalcov
Súd v pondelok v rámci dokazovania predvolal na výsluch trojicu súdnych znalcov. Konkrétne sa experti z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Martin Božík, Roman Knotek a Jozef Petrášek vyjadrovali k USB kľúčom, na ktorých boli informácie zo sledovania Kuciaka.
„Našou úlohou bola extrakcia a archivovanie užívateľských súborov,“ povedal Knotek s tým, že znalci sa zameriavali napríklad na dátum a čas vytvorenia súborov alebo ich otváranie a posledné úpravy. Tieto údaje je pritom podľa neho možné aj meniť. „Ale vyžadujú sa na to rôzne antiforenzné softvéry a znalosti, ktoré bežní ľudia nemajú,“ dodal znalec.
Pojednávanie v tejto kauze je vytýčené aj na utorok 12. a stredu 13. júla.
Najvyšší súd SR (NS SR) v júni 2021 zrušil rozsudok ŠTS zo septembra 2020 v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Senát zároveň vrátil konanie na ŠTS, ktorý má opätovne prejednať obžalobu voči Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej.
Predseda senátu NS SR Peter Paluda v rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd pri oslobodení Kočnera a Zsuzsovej v časti týkajúcej sa vraždy Kuciaka konal predčasne. Niektoré navrhované dôkazy nevykonal a o iných ani nerozhodol.
Súd zároveň k obnovenému procesu pripojil obžalobu v prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. V tejto veci čelia obžalobe okrem Kočnera a Zsuzsovej aj Dušan Kr. a bosniansky občan Darko.
Tomáš Szabó, ktorý je v prípade vraždy Kuciaka právoplatne odsúdený na 25 rokov väzenia, v kauze prípravy vrážd priznal vinu a bol vylúčený na samostatné konanie.