BRATISLAVA 11. februára (WEBNOVINY) – Karel Pavela, ktorý prišiel o zrak ako 17-ročný, po 53 rokoch opäť vidí. Jeho rodina nazýva operáciu, vykonanú na zlínskej očnej klinike, zázrakom. Sedemdesiatročný muž podstúpil komplikovaný zákrok pred štyrmi mesiacmi, vo štvrtok o tom informoval spravodajský portálSedmicka.cz. „Zatiaľ sme o tomto úspechu príliš nehovorili, pretože výsledok spočiatku nebol až taký zrejmý,“ objasnil primár kliniky a očný chirurg Pavel Stodůlka s tým, že ľuďom, ktorí sú slepí dlhšie ako 20 rokov, sa zrak často nevráti ani po takejto operácii. „Mozog totiž po tak dlhej dobe stráca schopnosť spracovať obraz, ktorý doň vysiela oko. A je veľmi ťažké získať túto schopnosť späť,“ vysvetlil. „Týždeň po týždni sa ale zrak pána Pavelu lepší. Je to aj vďaka tomu, že je veľký bojovník,“ dodal. Podľa Stodůlku je to zatiaľ jediný zaznamenaný prípad, keď sa zrak vrátil vďaka umelej rohovke po 40 rokoch.
Karel Pavela oslepol ako 17-ročný po výbuchu v zlievarni, kde pracoval. Ako nevidiaci sa neskôr oženil. „Už som vôbec nedúfal, že jedného dňa uvidím. Keď sa narodil syn, mal som obrovskú radosť. Dokážete si ale predstaviť, aké to bolo hrozné, keď mi ho manželka dala do náručia a ja som nemohol vidieť vlastné dieťa,“ spomínal Pavela, ktorý svojich dvoch synov videl už ako dospelých mužov. „Teraz som úplne iný človek. Ráno vstanem, spievam si, vytiahnem hore žalúzie a pozerám sa na panelák oproti,“ povedal.
Pavela však hneď po operácii nevidel. „Efekt sa nedostavil ihneď, ani druhý deň po zákroku skoro nič nevidel. Usilovným tréningom sa mu ale videnie postupne vracia, čo je skvelé,“ vyjadril sa Stodůlka. Prvá farba, ktorú uvidel po zložení obväzov, bola červená, keď mu ukázali červené pero. Potom naskočila žltá, modrá a po štrnástich dňoch zelená. Po farbách prišli na rad písmená. Prvé slovo, ktoré prečítal, bolo Albert. Primár Stodůlka si totiž nechal igelitovú tašku s logom tohto supermarketu. „Potom som si vzal vrecko s kávou a zrazu som videl nápis Jihlavanka,“ dodal Pavela s nadšením. Dnes už číta sám a bez problémov. Začínal s elektronickou lupou, potom čítal s bežnou lupou a teraz mu nerobí problém čítanie s obyčajnými okuliarmi alebo aj bez nich.
Komplikovanejšie je to s rozoznávaním ľudských tvárí. „Keď sa predo mňa postaví moja žena, už vidím jej náušnice a oči, aj keď ešte neviem, či ich má šedé alebo modré,“ popísal Pavela svoje vnemy. Problémy má aj s vecami, ktoré pred polstoročím ešte neexistovali. „Pozerá sa na predmet a nevie, čo to je. Napríklad rýchlovarná kanvica. Postupne sa učí vnímať okolie a v tom dnešnom svete zatiaľ trochu tápa,“ vysvetlil jeho syn Marek Pavela. Otcove pokroky si uvedomuje, keď sa autom vracajú zo zlínskej kliniky do Teplic. „Kontroluje ma. Pozrie sa napríklad na tachometer a potom ma napomína, že sme v obci a mám ísť päťdesiatkou a nie šesťdesiatkou,“ povedal s úsmevom syn, podľa ktorého sa rodina pred operáciou už zmierila s tým, že jeho otec je nevidomý. „Aj keď sme možno tajne dúfali,“ priznal.
SITA