BRATISLAVA 25. februára (WBN/PR) – Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach vznikla pred pätnástimi rokmi ako zatiaľ posledná škola poskytujúca umelecké vysokoškolské vzdelanie na Slovensku. Vznikla len o necelý rok neskôr ako Akadémia umení v Banskej Bystrici a bezmála po polstoročí od vzniku našej prvej výtvarnej vysokej školy – Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Banskobystrická aj košická škola sú tak výsledkom regionálnych snáh o vlastnú vysokoškolskú umelecko-vzdelávaciu inštitúciu po roku 1989, resp. 1993. Avšak pokým bola Akadémia umení založená klasickým spôsobom „zhora“, úsilie o vytvorenie košickej umeleckej vysokej školy vychádzalo priamo z umeleckej komunity na historickom pozadí Košíc ako medzivojnového umeleckého centra. Vznik takejto školy na pôde košickej Technickej univerzity bol potom už len logickým vyústením emancipačných snáh starších katedier dizajnu (Strojnícka fakulta) a architektúry (Stavebná fakulta) a ich spojením s novovzniknutou Katedrou výtvarných umení a intermédií do samostatnej Fakulty umení.
Katedra so študijným programom Voľné výtvarné umenie sa teda budovala od základov s relatívne slobodným pedagogickým programom, ale i štruktúrou. Bez zveličenia môžu tieto začiatky charakterizovať slová ako činorodosť a nadšenie, rovnako aj improvizácia a experiment. Vystihujú to aj názvy prvých troch ateliérov – Ateliér 3D slobodnej kreativity (prof. J. Bartusz), Ateliér súčasného obrazu (doc. A. Szentpétery) a Ateliér grafiky a experimentálnej tvorby (akad.mal. Z. Prokop, neskôr prof. R. Sikora a dnes prof. P. Rónai), ku ktorým zanedlho pribudol Ateliér nových médií (host. prof. A. Tretter, dnes doc. M. Murín). Ideový základ katedry založený na neortodoxných pedagogických metódach, vedúcich najmä k intermediálnemu školeniu, položil jej dlhoročný vedúci prof. Juraj Bartusz, ktorý okolo seba zhromaždil spočiatku úzky kruh výtvarníkov nachádzajúcich sa v tom čase na východe krajiny. Silnú osobnostnú pečať neskôr katedre vtlačil aj prof. Rudolf Sikora, za ktorého úsilím možno nájsť aj vznik plnohodnotnej Katedry dejín a teórie umenia, ale i doc. Adam Szenpétery, ktorý po prof. Bartuszovi prevzal načas štafetu vo vedení katedry.
Nateraz poslednou významnou akvizíciou katedry je prof. Peter Rónai, ktorý sa energicky ujal aj jej vedenia. Možno tu však spomenúť aj niekoľko asistentských mien, ktoré už síce školu opustili, ale mali veľký vplyv hlavne na prvé dva absolventské ročníky – Dušana Zahoranského, Erika Bindera, Marka Blaža, Tomáša Blonského, ale v neposlednom rade i teoretika Vladimíra Beskida. V týchto pozíciách ich vystriedali práve prví absolventi ako napr. Ján Vasilko, Eva Moflárová, či Radovan Čerevka.
Euforická nálada spolu s komornou atmosférou fakulty s najmenším počtom študentov medzi slovenskými výtvarnými vysokými školami, mali silný podiel na tom, že medzi jej študentmi vznikol nevídaný pocit kolegiálnej spolupatričnosti. Zároveň sa začali objavovať aj silné individuality, ktoré sa zakrátko presadili v rámci svojej generácie aj širšom kontexte. Prejavom toho bol najmä úspech v súťaži o Cenu Oskara Čepana, ktorý vyvrcholil v rokoch 2004 – 2006, keď sa medzi finalistami a víťazmi objavilo až sedem študentov košickej školy. Uvedené roky by sme mohli nazvať aj iniciačným obdobím, kedy si na jednej strane výtvarná katedra získala rešpekt medzi odbornou verejnosťou, ale zaznamenala i niekoľkonásobný nárast uchádzačov o štúdium.
V nasledujúcom období došlo k pozoruhodnému javu, kedy silnú ideovú spriaznenosť prvých absolventov ani v najmenšom nenarušil odchod zo spoločných ateliérov, čoho výrazom sú dodnes aktívne zoskupenia ako Make up collective (transformovaný do dnes už zavedenej galérie) a Kassa Boys. Tento príklad vlastnej iniciatívy inšpiruje aj súčasných študentov, čo dokazuje ich čerstvá galéria Pyecka. Posledné roky boli v Košiciach v znamení príprav projektu EHMK, kde jednu z kľúčových rolí opäť hrali ľudia spätí s Fakultou umení. Týmto škola preukázala, že za jej vznikom neboli len osobné, či politické ambície, ktoré by ju uzatvorili iba do intencií obligátneho pedagogického procesu. Okrem tejto svojej základnej funkcie totiž prejavila schopnosť byť prirodzenou súčasťou živého organizmu mesta a zároveň priťahovať talenty zo širokého okolia.
Samotná koncepcia výstavy má ambíciu poskytnúť prierez tvorbou, tých ktorí školu počas jej existencie reprezentovali, či dodnes reprezentujú – teda študentov a pedagógov. Presnejšie ide o dvojice vznikajúce na základe výberu jedného študenta každým pedagógom – od profesorov až po asistentov. Na jednej strane tak vzniká aj istý generačný dialóg, ale predovšetkým, po prvý krát na takejto scéne, budú mať diváci možnosť získať širší obraz o doterajšej histórii školy.
MINISTERSTVO KULTÚRY SR NÁRODNÉ OSVETOVÉ CENTRUM KATEDRA VÝTVARNÝCH UMENÍ A INTERMÉDIÍ FU TU KOŠICE Vás pozývajú na vernisáž výstavy PING – PONG v stredu, 27.2.2013 o 18,00 hod. Národné osvetové centrum, Dom umenia, Námestie SNP 12, Bratislava.
Výstava potrvá do 25.3.2013
Autori: Bartusz Juraj, Čerevka Radovan, Jakubčáková Lena, Kitta Richard, Marušiak Tomáš, Moflár Martin, Moflárová Eva, Murín Michal, Novotný Ivan, Prekop Rudolf, Prokop Zbyněk, Rónai Peter, Stacho Ľubo, Straka Marián, Szentpétery Adam, Vaitovič Boris, Vasilko Ján, Bernáth Nicholas, Binder Erik, Blažo Marko, Durkaj Slavomír, Hreha Martin, Hrušovský Adam, Ivan Matej, Karčáková Inéz, Kazimirová Darina, Knížová Michaela, Králik Peter, Lányi Matúš, Pálmai László, Pálová Ildikó, Sikora Rudolf, Sirka Boris, Šefčík Viktor, Zelinka Ján, Warhoľ Peter, Kurátor: Peter Rónai – Michal Murín
Ďalšie informácie nájdete na www.nocka.sk