- aktualizované 3. júla 19:15
Časti vládnej novely Trestného zákona nie sú v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom na neverejnom zasadnutí pléna Ústavný súd SR, pričom o výsledku informoval predseda súdu Ivan Fiačan. Odlišné stanovisko k rozhodnutiu súdu pridal sudca Peter Straka.
Prepadnutie majetku a premlčanie
Nesúlad s ústavou vidí ústavný súd napríklad pri problematike prepadnutia majetku alebo premlčania, ktoré sú priaznivejšie pre obvinených.
V súvislosti so zrušením ÚŠP bolo už podľa Žilinku povedané všetko potrebné
„Ústavný súd tiež vyslovil nesúhlas u prechodného ustanovenia, ktoré umožňuje ministrovi spravodlivosti podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov pri dohodách o vine a treste,“ povedal Fiačan.
Doplnil, že v ostatných častiach podaní prezidentky Zuzany Čaputovej a opozičných poslancov ústavný súd návrhom nevyhovel.
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry
Pokiaľ ide o prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní, podľa Fiačana ústavný súd skonštatoval nesplnenie podmienok na takýto postup, „avšak ústavný súd nevidel taký zásah do ústavných práv alebo princípov, ktorý by znamenal protiústavný stav,“ skonštatoval šéf ÚS SR.
Pokiaľ ide o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, ústavný súd na základe vlastného skúmania prišiel k záveru, že podobné orgány sú bežné v iných štátoch Európskej únie. Ústavný súd sa však podľa Fiačana musí držať ústavy, a tá „neupravuje organizáciu, štruktúru ani činnosť prokuratúry“. „V tomto má parlament širokú voľnosť,“ doplnil Fiačan.
Národná rada SR schválila novelu Trestného zákona 8. februára tohto roku. Novela zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, taktiež znižuje tresty za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť a skracuje premlčacie doby pri viacerých trestných činoch.
Ministerstvo spravodlivosti zmeny odôvodnilo humanizáciou trestov a uprednostnením využívania alternatívnych trestov po vzore ďalších európskych krajín. Opozičné strany nazvali novelu Trestného zákona „promafiánskym balíčkom“ a tvrdia, že jej hlavným cieľom je zabezpečiť beztrestnosť pre predstaviteľov vládnej koalície a im blízkych ľudí, keďže zmeny sa dotknú vyše 140 osôb obvinených v najznámejších kauzách.
Hovorilo sa aj o rozklade právneho štátu a organizovalo sa viacero protestných zhromaždení. Kritizované bolo i to, že novela bola schvaľovaná v skrátenom legislatívnom konaní, pričom debata v parlamente bola časovo obmedzená. Poukazovalo sa aj na to, že na príprave novej trestnej legislatívy sa podieľali osoby, ktoré v tom čase samé čelili obvineniam.
Po schválení novely ju mal predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) podpísať a doručiť vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej do prezidentského paláca. Čaputová mohla novelu alebo podpísať, alebo vetovať.
Fico zmenu trestných kódexov do podateľne zaslal po šiestich dňoch od jej schválenia v parlamente, teda 14. februára. Bývalá hlava štátu sa v piatok 16. februára rozhodla novelu Trestného zákona podpísať. Súčasne podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie tejto novely. Zároveň podala návrh na pozastavenie účinnosti, kým súd o jej návrhu nerozhodne.
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie podnety prezidentky aj opozičných poslancov parlamentu ohľadom možnej protiústavnosti koaličnej novely Trestného zákona. Zároveň vtedy tiež potvrdil, že pozastavuje účinnosť niektorých častí novely. Pozastavené časti sa týkali znižovania trestných sadzieb a skracovania premlčacích lehôt za niektoré trestné činy. Takisto sa pozastavené časti týkali navrhovanej kompetencie ministra spravodlivosti zasahovať do schválených dohôd o vine a treste.
Pozastavené časti sa netýkali zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. K uzneseniu, ktoré prijal ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna v stredu 28. februára pridali odlišné stanoviská sudcovia Robert Šorl a Peter Straka.