KOŠICE 23. decembra (WEBNOVINY) – Ústavný súd (ÚS) SR sa za dvadsať rokov jednoznačne osvedčil pri ochrane ústavnosti a znesie porovnanie v rámci Európy. Uviedla to pre agentúru SITA predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková, ktorá už je vo funkcii takmer sedem rokov.
Počas svojho pôsobenia sa sústredila na to, aby bola rozhodovacia činnosť tohto súdu nielen kvalitná, ale aj dynamická. Uviedla, že je hrdá na skutočnosti a fakty, ktoré sú s týmto obdobím ústavného súdu spojené a ktoré sú nespochybniteľné.
„Slovenský ústavný súd je v rámci Európskej únie unikát, pretože má najviac kompetencií -18, najmenej sudcov – 13 a v neposlednom rade aj najmenší rozpočet. Má najviac napadnutých vecí – momentálne okolo 23 000 a najviac rozhodnutých vecí – k 30. novembru tohto roka to bolo 15 450 rozhodnutí. Toto všetko sú momenty, o ktorých treba hovoriť, a ktoré môžu charakterizovať obdobie ústavného súdu pod mojím vedením,“ uviedla Macejková.
Dodala, že najzreteľnejším prejavom dôvery verejnosti v ústavný súd je stúpajúce množstvo podaných sťažností fyzických a právnických osôb, ako aj návrhov na začatie konania o súlade zákonov s ústavou podaných oprávnenými osobami.
Medializované rozhodnutia
Ako uviedla Macejková, nerozlišuje medzi významnejšími a menej významnými, dôležitejšími či menej dôležitými podaniami. Zdôraznila, že k všetkým podaniam, sťažnostiam a návrhom pristupuje ústavný súd s rovnakou vážnosťou a zodpovednosťou. Pripustila, že niektoré rozhodnutia sú viac medializované a stávajú sa predmetom diskusií v spoločnosti.
Medzi tie, ktoré najviac rezonovali vo verejnosti, patria nálezy vo veci interrupčného zákona, krajinárskeho zákona, zákona o preukazovaní pôvodu majetku, zákona o špeciálnom súde, zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, vyvlastňovacieho zákona, asperačnej zásady, zákona o štátnej pomoci, zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov či zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestričiek .
„Samozrejme, sú podania, o ktorých ústavný súd nestihol v roku 2013 rozhodnúť, ale ide väčšinou nielen o dôležité, ale aj o veľmi náročné veci, o ktorých súd nemôže rozhodovať podľa predstáv médií či politikov. Niektoré ústavné súdy vzhľadom na povahu a zložitosť veci rozhodnutie o nej pripravujú päť, šesť aj viac rokov, a nie sú zďaleka pod takým tlakom, ako je niekedy slovenský ústavný súd,“ povedala Macejková. V súčasnosti nemá ústavný súd veci staršie ako z roku 2011 – celkom je ich 23.
Slušné materiálne vybavenie
Kancelária ústavného súdu má podľa Macejkovej pomerne malú kapitolu v rámci štátneho rozpočtu a snaží sa prostriedky využívať efektívne.
„Myslím si, že ústavný súd je po materiálnej stránke dnes už na veľmi slušnej úrovni. Radi by sme investovali ešte do kvalitnej knižnice a informačných technológií. Zložitejšia situácia je v personálnej oblasti, hlavne v súvislosti s neustále stúpajúcim počtom podaní. Pružnosti rozhodovania by pomohlo zvýšenie počtu poradcov z dvoch na troch pre každého sudcu,“ myslí si Macejková.
Doložila, že kým v roku 2007 bol podaných 3 180 sťažností a návrhov, v tomto roku registrujú až takmer 23-tisíc podaní. Tu vidí priestor a potrebu pre posilnenie administratívneho aparátu, pretože nie je v ľudských silách za súčasného stavu dlhodobo podávať také výkony, aby mohli riešiť podania k spokojnosti sťažovateľov a nedopustiť sa prieťahov v konaní pred ústavným súdom.
„Ústavný súd pracuje a verím, že v budúcom roku dokončí prácu aj na novele Zákona o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov tak, aby mohla byť prerokovaná a schválená v NR SR. V súvislosti s rozsahom kompetencií som už spomínala, že sme raritou v rámci EÚ, pretože máme najviac kompetencií, najmenej sudcov, najviac podaní a najviac rozhodnutých vecí. Naše kompetencie sú v porovnaní s inými ústavnými súdmi príliš široké. Zúženie kompetencií ústavného súdu a zvýšenie počtu sudcov je však podmienené zásahom do Ústavy SR,“ odpovedala Macejková na otázku, či ne sú kompetencie ústavného súdu príliš široké.
Výzvy do budúcnosti
Šéfka ústavného súdu je presvedčená, že na tému ex ante – kontrola ústavnosti zákona ústavným súdom ešte pred jeho schválením v NR SR, „by sa mala otvoriť seriózna diskusia, lebo len tak sa môžeme posunúť ďalej“. V súčasnosti má ústavný súd právomoc posudzovať súlad zákonov s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi až po ich schválení parlamentom a po podpísaní prezidentom SR.
„Aj v druhej polovici svojho funkčného obdobia chceme pokračovať v nastavenom trende. Naším cieľom je aj naďalej skracovať dĺžku konania pred ústavným súdom pri zachovaní vysokej kvality rozhodovacej činnosti,“ povedala Macejková. Doložila, že výzvou sú aj rôzne administratívne náročné projekty, ktoré rozbehli, a ďalšie, ktoré ešte zvažujú. Cez ne chce ústavný súd vytvoriť podmienky pre ďalšie odborné vzdelávanie a technické zabezpečenie tak sudcov, ako aj všetkých zamestnancov Kancelárie ústavného súdu, ktorí sú nevyhnutnou súčasťou podpory v rozhodovacej činnosti sudcov ústavného súdu.