V Líbyii ste pôsobili ako lekár.
V Líbyi som bol v rokoch 1983-1986. Pracoval som tam ako šéf Československého zdravotníckeho tímu a zároveň som robil primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia.
Vy ste už bombradovanie v Líbyi zažili.
V roku 1986 som zažil bombardovanie Tripolisu a videl som aj následky tohto bombardovania. Źiaľ, mal som možnosť zažiť opakované bombardovania v Zambii pri oslobodzovaní Rhodézie. Stále sa pýtam prečo, prečo sa musí ničiť to, čo ľudia vytvoria, prečo musia zomierať nevinní ľudia. Neprajem to nikomu vidieť a zažiť.
Ako vnímate režim Kaddáfího?
Riadenie každej krajiny je nie ľahké. V arabských krajinách je to ešte komplikovanejšie, fungovanie demokracie v našom ponímaní nemá veľkú šancu na úspech. Všetko vyžaduje čas. Preto aj v Líbyi sa vyskytovali udalosti, ktoré je ťažko akceptovať. Na druhej strane sú tam vybudované moderné školy, zdravotnícke zariadenia, infraštruktúra, priemysel a je to jediná krajina, ktorú poznám so skutočnou decentralizáciou verejnej správy.
Bezpečnostná rada OSN rozhodla o bezletovej zóne nad touto krajinou. Bola to vhodná pomoc obyčajným ľuďom?
Kto zlyhal, kto naplánoval všetky nepokoje v arabských krajinách? Tajné služby? Al Káida? Čo sledujú? V každom prípade zlyhala diplomacia nás všetkých. Alebo je to dobre pripravená akcia zbrojárskej mafie? Bezpečnostná rada OSN, ktorá rozhodla o bezletovej zóne nad Líbyou vyhovela žiadosti hlavne Sarkozymu a Berlusconimu, ktorí si liečia komplexy a klesajúcu popularitu a zabudli, že nie tak dávno mali s Kaddáfim priateľské vzťahy a robili dobré obchody. Prestal Kaddáfi počúvať? Nezáleží im na životoch obyčajných ľudi?
Viaceré krajiny, medzi nimi aj Rusko sa v BR zdržali hlasovania. Rusko však dnes kričí, že rezolúcia je porušovaná.
Zdržaním sa hlasovania v BR sa Rusko zachovalo pokrytecky až zbabelo, rovnako ako Čína.
Bojové akcie sa ľahko začínajú, ale skúsenosť posledných rokov nám hovorí, že nevie sa čo ďalej…
Zdá sa, že nezáleží na životoch bežných ľudí, zisky 10% celosvetovej populácie sú nadradené pocitom a životu 90% populácie, ktorá robí na tých 10% bohatých. Nikoho nezaujíma, čo bude, kedy skončia boje. Kto tu zlyháva? Celé ľudstvo. Situácia v arabských krajinách ohrozí svetovú ekonomiku, znamená aj pre Európu bezpečnostné riziko. Buďme opatrní, čo robíme a ako to robíme. Nikto si nepraje nepokoje u nás doma.
O čo vôbec ide veľmociam, niektorí majú dojem, že o ropu. Zabíjanie civilistov v Sudáne, či Rwande, nikomu nevadilo tak, aby tam poslal vojakov.
Je to len a len o peniazoch a ziskoch tých 10%. Je to ropa a iné energie, zbrojársky priemysel, lieky, drogy. Keby tomu tak nebolo, neexistovalo by 20% chudoby aj v Európe. Aj dnes zomierajú ľudia od hladu.
OSN i BR sa dnes bombardovaniu Líbyie len prizerá. Majú tieto inštitúcie vôbec zmysel?
OSN je prežitkom, celá organizácia, ako aj inšitúcie pod ňu patriace, musia prejsť zmenou. Takisto EÚ a možno aj samotné NATO. Pár jednotlivcov nemôže riadiť osudy miliárd ľudí a majú za to ešte dobre zaplatené. OSN nemá program, nástroje prevencie, stratila autoritu. Chránia záujmy kapitálu, nie obyčajných ľudí. Kde je tradičná diplomacia, rešpekt, dohody? Musíme urobiť nový svet a v ňom nové Slovensko.
Zhováral sa Radovan Pavlík
