BRATISLAVA 1. decembra (SITA) – V rozhodovaní o medzinárodných únosoch detí je nevyhnutné, aby súdy zohľadňovali najlepší záujem maloletých.
Zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková upozorňuje slovenské súdy na rozsudok, ktorý sa týka práve únosu dieťaťa do zahraničia jeho matkou a ktorým sa musia v podobných prípadoch riadiť. ESĽP 26. novembra vyhlásil rozsudok vo veci X. proti Lotyšsku. Týkal sa konania o návrat dieťaťa do Austrálie ako krajiny zvyčajného pobytu, ktorú matka opustila s trojročnou dcérou bez otca.
Psychická trauma
Po tom, ako sa otec ozval, prvostupňový súd v Lotyšsku v novembri 2008 nariadil návrat dieťaťa do Austrálie. Matka sa voči tomuto rozsudku odvolala. Namietala, že nie je schopná vrátiť sa a žiť v Austrálii. Okrem toho predložila posudok vypracovaný psychológom na jej vlastnú žiadosť, v ktorom sa písalo, že ak oddelia dieťa od matky, môže to u maloletej vyvolať psychickú traumu.
Krajský súd v Rige v januári 2009 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Tvrdenia matky boli podľa súdu nepodložené. V súvislosti s možnou obavou zo psychologickej traumy konštatoval, že mu neprináleží ju posúdiť, pretože sa týkala iného merita ako návratu dieťaťa.
Záujem dieťaťa
Lotyšské súdy nepreskúmali dostatočne celú rodinnú situáciu, k tomuto záveru dospela sedemčlenná komora európskeho súdu rozsudkom z 13. decembra 2011. Lotyšská vláda požiadala, aby sa prípadom zaoberala veľká komora európskeho súdu. Tá väčšinou hlasov rozhodla, že lotyšské súdy nespravili dobre, keď odmietli posúdiť tvrdenie „o vážnej ujme“, ktorá dieťaťu hrozila.
V tejto súvislosti európsky súd najskôr konštatoval, že rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Tiež zdôraznil, že vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu. Prieskum musia vo svojich rozhodnutiach aj odôvodniť. Tiež mali preskúmať, či by matka mohla ísť za svojou dcérou do Austrálie a udržiavať tam s ňou kontakt.
„Veľká komora európskeho súdu potvrdila doterajší prístup tohto medzinárodného súdneho orgánu vyjadrený napríklad vo veciach Neulinger a Shuruk proti Švajčiarsku, B. proti Belgicku, či Šneersone a Kampanella proti Taliansku, podľa ktorého by vnútroštátne súdy mali v konaniach o návrat rozhodovať v súlade s najlepším záujmom dieťaťa,“ napísala pre agentúru SITA Pirošíková s tým, že v opačnom prípade nariadením návratu porušia článok Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý hovorí o rešpekte súkromného a rodinného života.
