Únia stopla rokovania s Rusmi o vízach a obchodnej dohode

BRATISLAVA 6. marca (WEBNOVINY) –

Členské štáty EÚ sa dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode. Taký je výsledok štvrtkového mimoriadneho summitu lídrov členských štátov v Bruseli, o ktorého záveroch informoval stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Únia taktiež vyzvala na začatie priamych rozhovorov medzi vládou v Kyjeve a Moskvou a vyjadrila záujem s Ukrajinou podpísať asociačnú dohodu ešte pred prezidentskými voľbami vypísanými na máj.

Európski členovia skupiny G8 sa taktiež rozhodli zrušiť prípravy na summit G8 v ruskom letovisku Soči. V prípade, že v najbližších dňoch rokovania medzi Kyjevom a Moskvou neprinesú výsledok, únia pohrozila ďalšími krokmi vrátane zákazu cestovania či zmrazeniu majetku.

Janukovyčovi zmrazili účet

Nemecká kancelárka Angela Merkelová po summite navyše označila referendum o pripojení ukrajinského autonómneho regiónu Krym k Rusku za nelegálne a nezlučiteľné s ukrajinskou ústavou.

Rada Európskej únie prijala sankcie, na základe ktorých únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.

Ministri zahraničia EÚ schválili zoznam v stredu a mená zverejnili vo štvrtok. Medzi potrestanými je tiež Janukovyčov syn Oleksandr, generálny prokurátor Viktor Pšonka, šéf bezpečnostných služieb, exministerka spravodlivosti a bývalý minister vnútra, uvádza agentúra AP.

Sankcie sa týkajú tiež expremiéra Mykolu Azarova a jeho syna. Opatrenia sú účinné od štvrtkového zverejnenia vo vestníku EÚ a platiť budú nasledujúcich 12 mesiacov.

Asociačnú dohodu podpíšu čoskoro

Nová ukrajinská vláda podpíše asociačnú dohodu s EÚ v „najskoršom možnom“ termíne. Premiér Arsenij Jaceňuk to povedal novinárom vo štvrtok v Bruseli, kde sa zúčastnil na mimoriadnom summite EÚ venovanom situácii v bývalej sovietskej republike. Ukrajina podľa Jaceňuka prekonáva „politickú, ekonomickú a vojenskú krízu“, ktorá sa dotýka celej Európy„.

Predmetom diskusie s lídrami EÚ bolo hľadanie spôsobu, ako vyriešiť konflikt na Kryme iba pomocou „politických a diplomatických nástrojov“.

„Sme odhodlaní urovnať túto krízu v medziach mierových opatrení,“ zdôraznil Jaceňuk, pričom vyjadril istotu, že sa podarí nájsť „východiskovú stratégiu, ktorá umožní každému pochopiť, že Ukrajina je nezávislý štát, nikto nemá právo zasahovať do našich vnútorných záležitostí a všetci majú záujem na mieri a stabilite„.

Nová ukrajinská vláda, ktorá prevzala vedenie krajiny po februárovom zosadení prezidenta Viktora Janukovyča, je tiež „vďačná európskym partnerom za ich finančný balík ponúkaný Ukrajine“. Komentoval tak súbor opatrení, ktoré v stredu navrhla Európska komisia, vrátane finančnej pomoci v sume 11 miliárd eur.

Pripravené sú ďalšie opatrenia

Európska rada považuje dianie na Kryme za porušenie medzinárodného práva a odsudzuje narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti zo strany Ruska, ktoré vyzýva na okamžité stiahnutie svojho vojska na základne a umožnenie vstupu medzinárodných pozorovateľov.

Slovenský premiér Robert Fico to povedal po skončení štvrtkového mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli venovaného kríze na Ukrajine. Prezidenti a premiéri tiež v súlade s pondelňajším rozhodnutím ministrov zahraničných vecí EÚ odsúhlasili pozastavenie rokovaní o uvoľnení vízového režimu s Ruskom ako aj o širšej zmluve upravujúcej vzťahy medzi dvadsaťosmičkou a Moskvou.

Krízu na Kryme je podľa EÚ potrebné riešiť okamžitým začatím vyjednávania, pokiaľ však takýto postup neprinesie „určité uvoľnenie napätia“, pripravené sú ďalšie opatrenia vrátane cestovných obmedzení, zmrazovania účtov a zrušenia summitov EÚ-Rusko, povedal Fico.

Čo sa týka návrhu finančnej pomoci Ukrajine z dielne Európskej komisie slovenský premiér zdôraznil, že jeho vláda s ňou bude súhlasiť „len za podmienky, že nebude mať žiadny vplyv na štátny rozpočet“.

V Bruseli demonštrovali miestni Ukrajinci

Otvorenie štvrtkového mimoradneho summitu EÚ venovaného kríze na Ukrajine sprevádzala v Bruseli demonštrácia proti ruskej intervencii na Kryme, na ktorej sa zúčastnili miestni Ukrajinci a ich podporovatelia.

Niekoľko diesiatok ľudí pokojne protestovalo pred policajnými zátarasmi na ulici vzdialenej približne 200 metrov od sídla Európskej rady a s prichádzajúcimi prezidentmi a premiérmi tak nemohli prísť do kontaktu.

Demonštranti držali v rukách vlajky Ukrajiny, ale aj Gruzínska, Litvy či vojnovej Bieloruskej ľudovej republiky ako aj transparentmi s nápismi Putin Go Home (Putin, choď domov) a prirovnaniami ruského prezidenta k nemeckému nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi. Skandovali tiež protiruské slogany v angličtine, ukrajinčine a ruštine.

Hlavy štátov a predsedovia vlád EÚ sa zišli v Bruseli s cieľom koordinovať svoje kroky v súvislosti s opätovným vystupňovaním napätia na Ukrajine po tom, ako záujmy obyvateľov Krymu odmietajúcich zosadenie prezidenta Viktora Janukovyča začalo brániť ruské vojsko.

Ministri zahraničných vecí EÚ ešte v pondelok odsúdili „jasné narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti aktmi agresie zo strany ruských ozbrojených síl“ a pohrozili „cielenými opatreniami„. Či budú sankcie súčasťou záverov summitu je však zatiaľ neisté. Na rokovaní sa zúčastňuje aj nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, ktorý aktivitu ruského vojska na Kryme označil za „vyhlásenie vojny“ Ukrajine.

Rusko je presvedčené, že mu sankcie nehrozia

Európska rada nadviaže na pondelňajšie zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorí odsúdili zasahovanie Ruska do diania na Ukrajine a vyzvali na dialóg. Zároveň pohrozili Moskve „dôsledkami pre bilaterálne vzťahy“ a „cielenými opatreniami“, ak vojakov na Kryme nevráti späť na ich základne.

Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov napriek tomu v utorňajšom rozhovore pre stanicu Rossija-24 vyjadril presvedčenie, že jeho krajine zatiaľ žiadne sankcie zo strany dvadsaťosmičky nehrozia.

„Zasadnutie zvolali najvyšší predstavitelia EÚ pre eskaláciu napätia na Kryme a v ďalších oblastiach Ukrajiny spôsobených aktivizáciou vojenských síl v regióne,“ uvádza úrad slovenského premiéra Roberta Fica. Poukazuje pritom na predošlé vyhlásenie ministrov zahraničia, podľa ktorého je potrebné hľadať „mierové riešenie terajšej krízy pri úplnom dodržaní medzinárodného práva“.

Rada EÚ pre zahraničné veci tiež v pondelok podporila vyslanie pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), o ktorú požiadala ukrajinská vláda. Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky. Členmi OBSE sú všetky európske štáty vrátane Ukrajiny, ale i Rusko a USA.

Pozorovatelia majú preveriť skutkový stav na Kryme, ministri EÚ však už v pondelok odsúdili „jasné narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti aktmi agresie zo strany ruských ozbrojených síl ako aj oprávnením vydaným ruskou Radou federácie 1. marca pre použitie ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny“. Moskva týmto spôsobom „nepochybne porušila svoje medzinárodné záväzky“, vyhlásila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová.

Jaceňuk má za sebou maratón rokovaní

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen sa vo štvrtok stretol s novým ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom. Stretnutie sa uskutočnilo v sídle aliancie v Bruseli. Na stredajšom zasadnutí vyslancov členských krajín Severoatlantickej aliancie sa NATO rozhodlo zintenzívniť svoje partnerstvo s Ukrajinou v civilnej i vojenskej oblasti.

Aliancia v reakcii na ruskú inváziu na ukrajinskom Kryme tiež pozastavila väčšinu vojenských stretnutí s Ruskom a rozhodla sa, že prehodnotí celú svoju spoluprácu s Moskvou. Kontakty medzi NATO a Ruskom na politickej úrovni budú pokračovať, pozastavenie ostatnej spolupráce však podľa Rasmussena „vysiela Moskve veľmi jasný signál“.

Jaceňuk sa v sídle Európskej rady zúčastní aj na mimoriadnom summite lídrov EÚ, ktoré je venované kríze na Ukrajine. S prezidentom únie Hermanom van Rompuyom sa v tejto súvislosti stretne aj Rasmussen.

Bezprostredne pred začiatkom štvrtkového summitu sa v Bruseli uskutoční stretnutie premiérov krajín Visegrádskej skupiny, zatiaľ čo na neskoršom rokovaní sa očakáva účasť nového ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka.