Dohodou o Fonde obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze vyslala únia dôležitý signál akcieschopnosti a solidarity, uviedol v reakcii na výsledky bruselského samitu Clemens Fuest, prezident nemeckého ekonomického inštitútu Ifo.
Únia zvolila iný prístup ako počas finančnej krízy, kedy bola pomoc viazaná na zložité podmienky a dotknuté krajiny ju mohli čerpať výlučne vo forme úverov. Nový fond teraz podporí najviac zasiahnuté štáty finančnými transfermi, ktoré budú prichádzať fakticky bez akýchkoľvek podmienok.
Koľko miliárd eur bude mať Slovensko k dispozícii z Európskej únie na obnovu po koronakríze?
„Touto dohodou EÚ ukazuje, že prechádza zásadnou zmenou. Slúži tiež ako vyjadrenie dôvery v prijímajúce krajiny,“ uviedol Fuest. Hospodárska obnova však bude fungovať iba vtedy, ak „samotné dotknuté krajiny vyvinú značné reformné úsilie“. Reformy sú potrebné aj na úrovni EÚ, ktorá by mala byť aktívnejšia v oblastiach, akými sú bezpečnosť a obrana, migračná politika alebo rozvojová pomoc, dodal ekonóm.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Fond obnovy ekonomík Európskej únie po koronakríze bude zložený z grantov v objeme 390 miliárd eur a úverov v sume 360 miliárd eur. Odsúhlasili to v utorok ráno na samite v Bruseli lídri EÚ, ktorí sa dohodli, že členské krajiny si na to v reakcii na pandémiu koronavírusu spoločne požičajú 750 miliárd eur. Rokovania však boli poznačené ostrými nezhodami, predovšetkým o to, akú časť fondu obnovy budú tvoriť granty.