BRUSEL 3. novembra (WEBNOVINY) – Voľby separatistického vedenia v ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti sú v rozpore s úsilím o vyriešenie tamojšieho konfliktu a EÚ ich výsledky neuzná.
Po skončení hlasovania to v nedeľu vyhlásila nová vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová, ktorá tak potvrdila odmietavý postoj dvadsaťosmičky k postupu samozvaných volebných orgánov. Mogheriniová podľa vlastných slov hlasovanie považuje za „novú prekážku na ceste k mieru na Ukrajine“.
„Tieto voľby sú nezákonné a nelegitímne a EÚ ich neuzná,“ vyhlásila šéfka spoločnej diplomacie, ktorá zároveň vyzvala na usporiadanie nových regionálnych volieb v súlade s dohodou medzi Kyjevom a proruskými separatistami uzavretou začiatkom septembra v Minsku.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktorého vyhlásenie citovala tlačová agentúra Interfax, naopak hovorí o „rešpektovaní vôle“ obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti, kde si ešte v apríli vyhlásili vlastné republiky. Takzvané Novorusko si volilo nových prezidentov a parlamenty, zatiaľ čo celoukrajinské parlamentné voľby sa konali už 26. októbra. Voľby do samospráv v oboch oblastiach plánoval Kyjev uskutočniť začiatkom decembra. Ukrajinský prezident Petro Porošenko označil nedeľňajše hlasovanie za „frašku“.
—-> TU.
Podľa odhadov zvíťazil líder Zacharčenko
Podľa odhadov zverejnených separatistami je víťazom prezidentských volieb v Doneckej oblasti doterajší separatistický premiér Aleksandr Zacharčenko, a to so ziskom 81 percent hlasov. Tridsaťosemročný líder v rámci predvolebnej kampane prirovnával región bohatý na uhlie k Spojeným arabským emirátom a dôchodcom sľuboval príjem, ktorý im umožní cestovať na safari do Austrálie.
Juhovýchodné oblasti Ukrajiny sa po februárovom zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča stali dejiskom nepokojov a násilia medzi silami lojálnymi novej vláde v Kyjeve a proruskými povstalcami. Kým polostrov Krym sa od Ukrajiny oddelil v marci, po májovom referende vyhlásili nezávislosť aj samozvaní lídri Luhanskej a Doneckej oblasti.
Vláda v Kyjeve to odmietla akceptovať a zareagovala spustením takzvanej protiteroristickej operácie, ktorá si vyžiadala tisíce obetí. Moskva sa od násilia dištancuje a odmieta obvinenia, že pomáha separatistom. Začiatkom septembra sa obe strany dohodli na prímerí. Ukrajinský parlament následne schválil priznanie osobitného štatútu obom separatistickým oblastiam, ktorý má dočasne rozšíriť ich autonómiu.
