Možnosť získať finančné zdroje aj na riadne zamestnaných cudzincov, ktorí majú prechodný, alebo tolerovaný pobyt na Slovensku, rieši aktuálne Únia miest Slovenska (ÚMS) s ministerstvom hospodárstva aj s ministerstvom financií. Uviedol to na tlačovej besede po 36 riadnom sneme ÚMS v Banskej Bystrici prezident ÚMS a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček.
Únia sa dohodla na viacerých veciach, ktoré môžu samosprávam pomôcť, aby získali príjmy do svojich rozpočtov. Rybníček uviedol, že nebude jednoduché v súčasnej situácii získať všetky peniaze od vlády, aj keď by to privítali, pretože situácia v slovenských mestách je podľa neho v rámci financovania je z hľadiska budúcnosti napätá a možno aj neudržateľná.
Nemajú za nich podielové dane
„Ide hlavne o ľudí zo zahraničia, ktorí pracujú v priemyselných parkoch, žijú v našich mestách a my v podstate nemáme žiadne finančné zdroje z týchto zamestnancov. Aktuálne pracuje na Slovensku približne 110-tisíc zamestnancov cudzích štátnych príslušníkov, žije tu približne 40-tisíc obyvateľov z Ukrajiny, ktorí utiekli pred vojnou, sú tu už s tolerovaným pobytom a pracujú tu,“ uviedol prezident ÚMS s tým, že rokovania s ministerstvami smerujú k tomu, aby za týchto ľudí, ktorí sú na Slovensku legálne a pracujú, získavali mestá finančné zdroje, „pretože my im poskytujeme služby, ale nemáme za nich žiadne podielové dane“.
ZMOS má výhrady k tomu, aby územné plány obcí a miest neboli rešpektované
Účastníci snemu sa dohodli aj na využití spoločných verejných obstarávaniach v situáciách, ktoré im umožnia spoločný postup. Podľa Rybníčka ich inšpirovala Dubnica nad Váhom, kde zaviedli systém identifikovania dane z nehnuteľností za pomoci umelej inteligencie a ďalších technológií.
Inšpirujú sa Dubnicou
„Cieľom je identifikovať dane z nehnuteľností, ktoré sú na území miest a za ktoré tieto dane nedostávame, alebo sú to nejakým spôsobom stavby o ktorých nevieme, alebo nejakým spôsobom niekto nechce platiť dane z nehnuteľností,“ objasnil prezident únie s tým, že takto budú dodatočne až päť rokov dozadu získavať tieto dane z nehnuteľností pre naše mestá.
„Chceme sa touto digitalizáciou v Dubnici inšpirovať a chceme urobiť verejné obstarávanie, aby sme takúto službu mohli zdieľať všetky naše mestá a spoločne si vylepšovať našu ekonomickú situáciu,“ doplnil Rybníček.
Energeticky sebestačné mestá
Ďalšou dôležitou témou snemu boli odolné energeticky sebestačné mestá. „Máme tu mesto ako je Kežmarok alebo Trnava, ktoré sú veľmi popredu v súvislosti s riešením znižovania energetických nárokov na svoje rozpočty, pričom sú aj ďalšie mestá, ktoré majú výborné výsledky,“ popísal primátor Trenčína a dodal, že aj tu môžu spoločne postupovať napríklad aj cez verejné obstarávania a nakupovať také energetické komodity, ktoré by všetkým v mestách zlacnili zdroje týkajúce sa platenia za elektrickú energiu, plyn, alebo ďalšie komodity.
Únia miest Slovenska je po rokovaní s ministerstvom nespokojná s návrhom rozpočtu
ÚMS naďalej pokračuje v presadzovaní spravodlivých pravidiel a podmienok pre samosprávu pri všetkých legislatívnych zmenách a rozhodnutiach vlády SR a Národnej rady SR, ako aj v pokračovaní decentralizácie s dôrazom na reformu verejnej správy.
Prioritou zostáva aj zmena financovania samosprávy. V roku 2023 ÚMS predstavila vlastný návrh. Návrhy sa v tejto téme sporadicky objavujú v diskusiách, doteraz však nikto iný žiaden ďalší koncept nepredstavil.
K 1. januáru 2024 Únia miest Slovenska zastupuje 24 členských miest vrátane hlavného mesta Bratislavy a ďalších šiestich krajských miest Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín, Trnava, Žilina. Ďalšími členskými mestami sú Dolný Kubín, Dubnica nad Váhom, Hurbanovo, Kežmarok, Komárno, Leopoldov, Levoča, Lučenec, Modra, Moldava nad Bodvou, Pezinok, Poprad, Prievidza, Stará Turá, Stupava, Veľký Krtíš, Vráble.
