Slovensko dnes navštívil veliteľ Národnej gardy štátu Indiana v USA, Martin R. Umbarger (vľavo). Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík (vpravo) na tlačovej besede po diskusii s Umbargerom uviedol, že Slovensko má záujem na vytvorení vlastného výcvikového tímu pre Afganskú národnú armádu, ktorý by mal pôsobiť v rámci operácie ISAF v Afganistane.
Foto: SITA/Nina Bednáriková
Prečo pred 16 rokmi začali príslušníci Národnej gardy štátu Indiana spoluprácu so slovenskou armádou?
M. R. Umbarger: Štát Indiana má po Pensylvánii a Ohiu tretiu najpočetnejšiu slovenskú komunitu v rámci celých Spojených štátov amerických. Mnoho Slovákov, ktorí odišli z domova pred storočím, sa usadilo na severe Indiany. Silná slovenská menšina bola dôvodom, prečo sme od roku 1993 začali navštevovať Slovensko a vymieňať si skúsenosti.
Obe krajiny, tak Indiana ako i Slovensko, sú si tiež dosť podobné. Či už je to počet obyvateľov, automobilový priemysel či poľnohospodársky ráz krajiny.
Ľ. Bulík: Spolupráca začala skutočne na báze ľudí, ktorí do Indiany emigrovali. Túto komunitu sme zároveň využili na to, aby sme sa v programe Partnerstvo za mier pokúsili získavať stále viac a viac informácií o tom, ako fungujú vojenské štruktúry začlenené predovšetkým v Severoatlantickej aliancii (NATO). Naša spolupráca sa za tých 16 rokov rozvinula od prípravy veliteľov štábov až po výcvik malých jednotiek. Každoročne vysielame do Indiany jednotku na výcvik. V súčasnosti je to predovšetkým oblasť protiteroristických aktivít. Štát Indiana má pre to vynikajúco vybavený výcvikový priestor, ktorý napríklad slúžil ako vzor pre naše výcvikové zariadenia na Lešti. Je to momentálne veľmi žiadaná oblasť pre súčasné a pravdepodobne aj budúce operácie, ktoré si budú vyžadovať vycvičených veliteľov a bojových jednotiek, vrátane logistického a zdravotníckeho zabezpečenia, a to pre boj v mestských a zastavaných priestoroch.
Spolupráca začínala len niekoľko rokov po zmene politického zriadenia. V štruktúrach armády boli v tom čase ešte silné komunistické štruktúry. Čo bolo z pohľadu Národnej gardy štátu Indiana potrebné v slovenskej armáde zmeniť ako prvé.
M. R. Umbarger: Keď sa pozriem naspäť, veľmi dôležité boli dve veci. V armáde boli vojaci základnej služby, medzi nimi aj poddôstojníci, ktorí mali a majú v našich štruktúrach dôležitú úlohu. Bolo preto potrebné znížiť počet vojakov, vybudovať profesionálnu armádu a v rámci nej poddôstojnícky zbor. Tento proces sa úspešne podaril.
Ľ. Bulík: Možno dôležitejšie, ako skúsenosti z prechodu na plne profesionálnu armádu, bola otázka vybudovania si vzájomnej dôvery. Slovenská republika existovala pred rokom 1989 v geopolitickom priestore, kde bol Západ nepriateľ. Budovanie dôvery bolo veľmi dôležité, učili sme sa veriť jeden druhému. Ak máte možnosť bezprostredného kontaktu s americkým, nemeckým či francúzskym generálom, je to iné, ako keď o tom čítate zo spravodajských informácií. To bolo spočiatku to najdôležitejšie, pretože bez vzájomnej dôvery, sú aj odovzdávané informácie vnímané opatrnejšie.
Čo prináša spolupráca so slovenskými ozbrojený silami vašim vojakom?
M. R. Umbarger: Slováci patria medzi najlepších na celom svete v odmínovaní a likvidácii munície. Máte tiež vynikajúci priestor pre cvičenie s chemickými a biologickými zbraňami, ktoré som veľa krát navštívil. Tu sme sa toho veľa naučili. Skúsenosti sme nadobudli aj v oblasti spolupráce armády s civilnými zložkami pri odstraňovaní dôsledkov lokálnych prírodných katastrof. Prevzali sme váš model spolupráce medzi armádou a civilnými zložkami a snažíme sa ho aplikovať
Možno zavŕšením doterajšej spolupráce je myšlienka vytvorenia spoločného výcvikového tímu pre potreby budovania Afgánskej národnej armády. Je to po prvý raz, keď príslušníci Ozbrojených síl SR a Národnej gardy štátu Indiana idú spolu do bojovej zóny.
M. R. Umbarger: Som skutočne rád. S generálom Bulíkom sme sa o tom rozprávali, keď sme sa pred šiestimi rokmi stretli. Dúfali sme, že naša spolupráca jedného dňa vyvrcholí spoločným nasadením do boja. Hovoril som s ľuďmi, ktorí budú pôsobiť v spoločnej jednotke. Som rád, že jednotka bude pod slovenským velením. Verím vo vašu profesionalitu, schopnosti.
Niektoré krajiny sa už z Afganistanu stiahli, niektoré odchod ohlásili a niektoré o ňom uvažujú. Ako sa na situáciu v Afganistane pozeráte?
M. R. Umbarger: Naša cesta v Afganistane bude úspešná, keď bude ekonomika stabilná a ľudia budú mať záruky, že môžu dôverovať svojej vláde. Právo a poriadok je to, čo bude musieť zvládnuť afgánska polícia a armáda. Aby armáda mohla tieto úlohy plniť, nestačí ju len zriadiť. Vojakov treba vycvičiť, vyzbrojiť, ubytovať, nasýtiť a zaplatiť. To je úloha našej spoločnej misie, to ich musíme naučiť.
Ľ. Bulík: Proces odovzdávania moci v Afganistane je komplexný problém. Nikde sme sa to nemali možnosť učiť, žiadny štát, žiadny človek. Keď budem hovoriť len z pozície ozbrojených síl, ide o to, aby afganské bezpečnostné zbory boli silným pilierom rozvoja krajiny. Následne sa môžu začať budovať všetky inštitúcie, ktoré vytvárajú štát. To chceme v rámci medzinárodných síl docieliť.
Zhováral sa Juraj Pruša
