Ukrajinský minister zahraničných vecí v stredu, pred blížiacim sa prvým výročím začiatku ruskej invázie vyzval štáty sveta, aby dokázali, že stoja za Chartou OSN a hlasovali za schválenie rezolúcie Organizácie Spojených národov (OSN) vyzývajúcej na mier, ktorý vojnou zničenej krajine zabezpečí „suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť“.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Dmytro Kuleba tiež počas mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN upozornil, že napriek „prázdnym volaniam“ Moskvy po rokovaniach, „chce Rusko stále zničiť Ukrajinu ako národ“.
Hlasovanie o schválení rezolúcie
Rezolúcia, o ktorej bude 193-členné zhromaždenie hlasovať vo štvrtok, podľa neho „prispeje k našim spoločným snahám o ukončenie tejto vojny, ako aj k ochrane základných princípov medzinárodného práva a Charty OSN“.
Valné zhromaždenie OSN bude hlasovať o rezolúcii, ktorá má viesť k pokoju zbraní a mieru na Ukrajine
Hlasovanie označil Kuleba za „rozhodujúci moment pre ukázanie podpory, jednoty a solidarity“ a zároveň pripomenul, ako pred zhromaždením stál niekoľko dní pred 24. februárom 2022 a vyzýval členské štáty, aby zabránili vojne. Napriek všetkému si Ukrajina podľa neho uplatnila právo na sebaobranu zakotvené v Charte OSN a dokázala „zastaviť omnoho silnejšieho agresora a vyhnať ho z polovice novo okupovaného územia“.
Krajinám, ktoré by sa chceli priateliť s oboma stranami a chcú koniec vojny „s akýmkoľvek výsledkom“ Kuleba odkázal, že v tejto vojne nie sú dve strany, „je len agresor a obeť“.
„Nikdy v nedávnej histórii nebola hranica medzi dobrom a zlom taká jasná. Jedna krajina chce len žiť. Druhá chce zabíjať a ničiť. Na svete nie je krajina, ktorá by chcela mier tak veľmi ako Ukrajina,“ skonštatoval.
Právo na zachovanie územnej celistvosti
Krajiny, ktoré sa nechcú postaviť na stranu Ukrajiny, tiež vyzval, aby sa teda postavili na stranu Charty OSN, medzinárodného práva a piatich rezolúcií Valného zhromaždenia prijatých od začiatku invázie a postavili sa za zachovanie územnej celistvosti každej krajiny.
„Je v tejto miestnosti niekto, kto je pripravený dať jeden meter štvorcový svojho územia krvilačnému susedovi?“ spýtal sa.
Predseda Valného zhromaždenia OSN Csaba Kőrösi a generálny tajomník OSN António Guterres otvorili mimoriadne zasadnutie, počas ktorého by malo ešte pred hlasovaním vystúpiť takmer 80 krajín, vrátane viac ako desiatky ministrov.
OSN podporuje princípy Charty
Guterres ruskú inváziu označil za „urážku nášho kolektívneho svedomia“, ktorá porušuje Chartu OSN a spochybňuje „základné princípy a hodnoty nášho multilaterálneho systému“. Pozícia OSN je podľa neho „jednoznačne“ v podpore princípov Charty.
Pre Slovensko je kľúčové, aby Ukrajina ustála vojnu. Rusko by sa po víťazstve nezastavilo, tvrdí Káčer
„Sme oddaní suverenite, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny, v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ vyjadril sa. „Je najvyšší čas ustúpiť z okraja,“ vyzval, pričom varoval pred možnosťou, že sa konflikt vymkne spod kontroly a poukázal na nezodpovednú vojenskú aktivitu v najväčšej európskej jadrovej elektrárni v Zaporoži, implicitné hrozby použitím jadrových zbraní a rastúcu nestabilitu v regióne a tiež globálne napätie a rozpory.
„Uspokojenie len prehĺbi krízu a bude ďalej oslabovať naše spoločné princípy vyhlásené v Charte,“ dodal.
Rusko už právo veta nevyužije
Valné zhromaždenie sa stalo najdôležitejším orgánom OSN, ktorý sa venuje vojne na Ukrajine, keďže Bezpečnostná rada, ktorej úlohou je zachovávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, je paralyzovaná v dôsledku ruského práva veta. I keď predchádzajúcich päť rezolúcií o Ukrajine nie je právne záväzných, ako by boli rezolúcie Bezpečnostnej rady, predstavujú dôležitý pohľad na názor sveta.
Keďže vo Valnom zhromaždení nie je právo veta, je isté, že rezolúciu vo štvrtok schvália, otázkou však je s koľkými hlasmi. Rezolúcia z októbra, ktorá odsudzovala ruský „pokus o ilegálnu anexiu“ štyroch ukrajinských oblastí a žiadala jeho okamžité zvrátenie, napríklad, získala najviac hlasov spomedzi piatich rezolúcií – 143:5, pričom 35 krajín sa zdržalo hlasovania.
Postoj Bieloruska k rezolúcii
Bielorusko, ako blízky spojenec Ruska navrhlo sériu zmien v rezolúcii, o ktorých sa bude hlasovať najprv. Sú medzi nimi, napríklad, odstránenie formulácií hovoriacich o „invázii na Ukrajinu“ alebo „agresii Ruskej federácie“ a tiež požiadavky na okamžité stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia.
V bieloruskom návrhu tiež vyzývajú na začiatok mierových rokovaní, zastavenie „posielania zbraní do oblasti konfliktu“ a členské štáty by sa podľa neho mali venovať základným príčinám konfliktu, „vrátane legitímnych bezpečnostných obáv členských štátov“.
Unikol Putinov tajný strategický dokument, opisuje „plazivú anexiu“ susednej krajiny
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia tvrdil, že Ukrajina minula „všetok svoj vojenský potenciál“ v prvých týždňoch od „začiatku aktívnej fázy ukrajinskej krízy“ a o rok neskôr je to kolektívny Západ, vrátane Spojených štátov, Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únie (EÚ), ktoré Kyjevu poskytujú zbrane, muníciu a spravodajské informácie.
„Začína byť úplne jasné, že ukrajinská kríza bude len katalyzátorom, ktorý spôsobí, že na povrch vypláva vnútorná rusofóbia. Kontaminovala už americké a európske elity“, ktoré medzi sebou súperia v zavádzaní sankcií, hoci tie najviac postihujú rozvojový svet, povedal.
