Po šokujúcom prepustení bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku je jasné, ako úprimne to s očistou justície myslí Robert Fico.
Bývalý generálny prokurátor Trnka do väzby nepôjde a prepustia ho zo zadržania
Je tiež jasné, prečo ex-premiér zrušil plánované stretnutie s novinármi a namiesto toho zrejme zvolal krízový štáb, ktorý mal vyhodnotiť, ako naložiť s Trnkom, aby bol pre predsedu Smeru čo najmenej nebezpečný.
Bolo by veľmi zaujímavé vedieť, koho Fico na vyriešenie krízy pozval, kto prišiel a kto sa už radšej ospravedlnil.
Len nenechať Trnku spievať
Asi by nikoho neprekvapilo, keby nám ex-prokurátor už čoskoro zamával v kvietkovanej košeli s drinkom v ruke z nejakej krajiny, s ktorou nemáme zmluvu o vydávaní podozrivých osôb.
Inak, teraz je pekne aj vo Vietname a Vietnamci sú nám ešte čosi dlžní, minimálne za jeden prevoz ich občana slovenským vládnym špeciálom… Len aby sa na to nezabudlo.
Vietnam a Slovensko klamali, tvrdia Nemci a nepochybujú o použití vládneho špeciálu pri únose
Starý Smer už zomrel, len Fico si to nechce pripustiť
Kde si sú tie časy, keď národ Fica miloval? Kde je ten Robert, čo urobí naraz 1000 klikov, potom sa pomazná so svojim labradorom po behu na dunajskej hrádzi a za chrbtom ho pritom obdivuje krásna asistentka?
Ani volebné mítingy už tiež nie sú také, ako bývali. Roztopašné vtipy, darované ruže, spoločne pospevované pesničky, známi moderátori – to všetko je nenávratne preč.
Možno stačilo sa menej bratať s mafiánmi, brať nižšie provízie z eurofondových projektov, menej vychádzať v ústrety oligarchom a viac pochopiť dobu.
Opozícia sa tiež nehecla
Do vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice sme s výnimkou Igora Matoviča a sem-tam aj Richarda Sulíka na striedačku s Alojzom Hlinom o opozícii takmer nepočuli.
Ani neskôr to nebolo nič moc. Najmä, keď rozhnevaná ulica naznačila túžbu po zjednotení opozície. Nasledovalo jedno veľké nič, ktoré si dnes navzájom kradne hlasy. Je 40 dní pred parlamentnými voľbami.
Čo bude potom?
Udalosti nasledujúce po vražde dvoch nevinných ľudí sa však brutálne vymkli spod kontroly a v spoločnosti vyvolali najskôr hnev, potom túžbu po zmene, ale aj veľkú dávku frustrácie. A z tej, žiaľ, ťažia najmä extrémisti s Kotlebom na čele.
Obviňovať potenciálnych voličov ĽSNS z podpory fašizmu je hlboká neznalosť problému. Veľkú časť Kotlebových voličov tvoria mladí ľudia, ktorí často nemajú ani potuchy o vojnových zverstvách a rómsku osadu nikdy v živote nevideli ani z diaľnice.
Marian Kotleba obratne využíva potenciál, ktorý nedokázala využiť demokratická opozícia. A pomáha mu práve narastajúca frustrácia ľudí. Presne tak, ako všetkým vodcom v histórii. ĽSNS s vysokou pravdepodobnosťou bude druhým, ak nie prvým najsilnejším subjektom na politickej scéne po voľbách.