Máme nového prezidenta. Peter Pellegrini vyhral pomerne nečakaným vysokým rozdielom a už sa môže tešiť, že 15. júna sa nasťahuje do paláca.
Z víťazstva sa však najviac teší premiér Robert Fico, lebo ho nikto nebude brzdiť, aby uskutočnil svoje zámery.
Porazený Ivan Korčok iste začne rozmýšľať o svojej budúcnosti, lebo jeho podpora občanov mu dáva nádej, že v politike môže niečo dosiahnuť.
Fico si bude môcť robiť, čo chce
Kompletné ovládanie moci v krajine Robertom Ficom iste vyvoláva veľké obavy z toho, čo sa bude diať v nasledujúcich mesiacoch či rokoch. Niekto by povedal, že v rovnakej pozícii bol aj v roku 2006, keď bol v prezidentskom paláci Ivan Gašparovič a nič dramatického sa nedialo.
Viac o téme: Prezidentské voľby na Slovensku 2024
>>> Online (minúta po minúte) z priebehu 2. kola a volebnej noci
Súčasná situácia je však úplne iná. Pred 18-timi rokmi bol Fico po prvý raz v čele vlády. Slovensko bolo novým členom NATO a Európskej únie a jednoducho nevedel, čo si môže dovoliť.
Povolebný online: Na triumf Petra Pellegriniho reagujú politici, politológovia a aj zahraničie (video+foto)
Odvtedy bol 13 rokov na čele kabinetu a už má dostatok skúseností, aby naplnil svoje ambície, bez ohľadu na to, či sa to väčšine bude páčiť. Stále sa môže odvolať na prezidentské voľby, kde občania vlastne vyslovili podporu jeho vláde, čo aj sám netajil už v prvých reakciách.
>>> Kompletné výsledky 2. kola prezidentských volieb
Je to pravda, lebo práve v sobotu bolo akési referendum o tom, či sme, alebo nie sme za súčasný štýl politiky vládnej garnitúry. Peter Pellegrini je jej produktom a jeho slová, že bude zohľadňovať názory všetkých občanov Slovenska neznejú presvedčivo.
Pravdou však je aj to, že v roku 1994 bol prvý prezident Michal Kováč produktom HZDS a postavil sa pomerne rýchlo proti štýlu vládnutia svojej strany a predovšetkým jej predsedu Vladimíra Mečiara. Neverím, že sa teraz stane niečo podobného.
Čo bude s Hlasom-SD?
Pellegrini chce pravdepodobne zostať v paláci aj ďalšie volebné obdobie a vie, že bez podpory Smeru by sa mu to ťažko podarilo. Zmeniť by sa to mohlo iba, ak by súčasná vládna koalícia narazila na vážne problémy, lebo Fico by určite chcel svojho súpera v podobe Hlasu znemožniť, aby si zachoval dôležitú úlohu na slovenskej politickej scéne.
Niečo v tom duchu naznačil aj poradca premiéra Erik Kaliňák, keď uviedol, že by Hlas a Smer mohli v nasledujúcich voľbách kandidovať na spoločnej kandidátke. Predstavitelia Hlasu to samozrejme ihneď odmietli, ale do riadnych parlamentných volieb zostávajú ešte viac ako tri roky a udiať sa môže všeličo. Pre Fica by bolo výhodnejšie, aby bol jediným predstaviteľom akej-takej ľavice na Slovensku, a preto netreba byť prekvapený, ak začne frontálne lanárenie poslancov Petra Pellegriniho.
Strana si síce zvolí nové vedenie, ale vieme si predstaviť, aby nový líder, napríklad Matúš Šutaj Eštok, na koaličných radách povedal premiérovi, že jeho návrhy strana nepodporí? Veď doteraz plnil všetko, čo prišlo z dielne premiéra. Neverím, že by sa podobne nezachoval, aj keby šlo o navrátenie Hlasu do Smeru. Zároveň by sa ukázalo, či to s vytvorením novej strany myslel Pellegrini naozaj vážne, alebo to bol iba geniálny ťah Roberta Fica.
Korčok iste bude rozmýšľať ako ďalej
Slová Ivana Korčoka po uznaní porážky akoby naznačili, že s politikou nemieni skončiť.
Vyhlásením, že „kampaň sa dá vyhrať aj tak, že zo mňa urobíte kandidáta vojny. Toto vám nezabudnem. Nielen kvôli mojim dvom synom, ale občanom,“ akoby naznačovali, že toto nie je koniec jeho politickej aktivity. Nebude to však mať určite ľahké.
Korčok je z výsledkov rozčarovaný. Tvrdí že druhé kolo rozhodol strach a pripustil chybu v kampani (video+foto)
Jedno je súboj dvoch osôb, keď sa každá strana snaží poraziť tú druhú a za svojim chrbtom má človek množstvo členov ďalších politických strán, ktorí ho podporujú, ako si miesto vybojovať sám bez hocijakej podpory. Okrem toho bude musieť čeliť aj útokom súčasných podporovateľov, lebo by sa na scéne zjavil nový súper, ktorý by im mohol zobrať voličov.
Samozrejme mohol by sa prikloniť k jednej z existujúcich strán, ale určite ani jeden z ich lídrov by len tak dobrovoľne neustúpil od svojej funkcie. Zapojiť sa však do strany, ako obyčajný člen určite nie je to, čo by si želal veľký počet z viac ako milión a 200-tisíc voličov, ktorý mu dalo svoj hlas.
Korčok môže byť lídrom, ktorého opačná strana od Ficovho Smeru potrebuje, ale musí konať rýchlo, lebo na veľkú podporu vo voľbách, by sa rýchlo zabudlo. Máme sa na čo tešiť.
