Streda 15.mája zostane v dejinách Slovenska zapísaná čiernymi písmenami. Dôchodca z Levíc v ten deň ťažko zranil premiéra Roberta Fica. Takmer unisono sa objavoval názor, že táto tragická udalosť je vyvrcholením aktuálnej politickej nevraživosti, s čím treba niečo robiť. Pokúsila sa o to prezidentka Zuzana Čaputová a jej nástupca Peter Pellegrini, ale to zatiaľ nevyšlo.
Zamerať sa treba na sociálne siete
Po atentáte sa samozrejme hneď začal hľadať vinník. Každá zo strán politického spektra videla iba prehrešky toto druhého a nepozrela sa do vlastných radov a vlastných vyjadrení. Žiaľ krčmový spôsob sa do politiky nasťahoval ešte dávno.
Atentátnik na Fica možno nebol osamelý vlk, Šutaj Eštok upozornil na jeho vymazanú komunikáciu na sociálnej sieti (video)
My starší si ešte pamätáme na obdobie Vladimíra Mečiara, keď napríklad po jeho odvolaní z funkcie premiéra v roku 1994 skupina jeho prívržencov fyzicky na ulici zaútočila na niektorých novinárov, ale našťastie všetko sa skončilo iba s drobnými zraneniami.
Premiér Fico je mimo ohrozenia života, ale jeho stav je naďalej vážny. Kaliňák sa poďakoval lekárom za starostlivosť
Politická nevraživosť začiatkom tohto storočia bola akoby len utlmená, ale v posledných rokoch prepukla naplno. Jej vzostup je vo veľkej miere viazaný na zvýšenú popularitu sociálnych sietí, ktoré sa v poslednom čase stali významnejším spôsobom komunikácie s občanmi ako klasické médiá. Tie, aspoň niektoré, sa stále snažili zachovať akú-takú kultúru hovoru, kým na sociálnych sieťach každý mohol napísať, čo chce a nemusel pri tom dodržiavať žiadnu etiku.
Facebook rozhodol o výsledku volieb
Všetci sa dobre pamätáme na obdobie spred štyroch rokov keď sa hovorilo, že Facebook vlastne rozhodol o výsledku volieb. Kto bol na ňom úspešnejší získal viacej hlasov. Žiaľ, často však ďakujúc nevyberaným slovám, urážkam a priamym slovným útokom na politického súpera.
Práve takýto spôsob komunikácie sa stal obľúbený u užívateľov sociálnych sietí a sme svedkami, že všelijaké hlúposti vedia prilákať veľký počet ich návštevníkov a v nejednom prípade morálny stroskotanci sa stávajú hrdinami medzi určitou skupinou ľudí.
Všetko to samozrejme využili aj politické strany a svoj slovník prispôsobili milovníkom sociálnych sietí. Bez zábran chrlili jeden útok za druhým na rivala v politike, bez ohľadu na to či šlo o pravdu, alebo nie. Vyústilo to do zvýšenej agresivity v spoločnosti a nejaká tragédia sa len mohla predpokladať.
Hľadajme vinu predovšetkým u seba
Nechcem teraz hodnotiť, ktorá zo strán mala na tom väčší podiel. Samozrejme niektoré výraznejšie a iné v menšej miere vyvolávali napätie v spoločnosti. Ukazovať teraz prstom na toho druhého nie je úplne férové. Žiaľ namiesto pokusu o upokojenie po tejto tragickej udalosti, keď život premiéra visel iba na vlásku, niektorí aktéri v tom pokračujú a možno ešte nevyberanejšími slovami.
Slová ako vred či obluda, ktorými častovali svojich politických oponentov určite k upokojeniu situácie neprispejú. Neprispejú ani vyhrážky, že niekoho treba ostrakizovať, alebo urobiť poriadok v médiách.
Radšej by politici mali začať rozmýšľať, ako presadiť svoje názory slušným spôsobom, ale asi niektorí to ani nevedia a sú presvedčení, že im súčasný spôsob komunikácie prinesie viacej hlasov v nadchádzajúcich eurovoľbách. K upokojeniu situácie iste neprispieva, že aby deň-dva po atentáte smerovala výzva k ministrovi vnútra, aby odstúpil z funkcie, bez toho aby sa vôbec vyšetrilo, čo sa vlastne stalo.
O upokojenie sa snažili súčasná prezidentka a jej nástupca, ale hneď na začiatku sa ich snaha skončila neúspechom. Nie všetci sú ochotní sadnúť si za spoločný stôl a prípadne sľúbiť, že v budúcnosti sa budú snažiť poukázať občanom predovšetkým na prednosti vlastného straníckeho programu a nie bezbreho útočiť na súpera. Môže to v súčasnej vypätej situácii priniesť len ďalšiu tragédiu.