Celoplošný skríning prebieha bez výraznejších problémov. Rady na testovacích miestach nie sú a to primälo aj predsedu najsilnejšej strany Hlas-SD, aby prehodnotil zbieranie podpisov za referendum o predčasných voľbách.
Preferencie znovu prekvapujú. Hlas valcuje a využíva hádku Igora Matoviča a Richarda Sulíka.
Kotlebovci začali hovoriť o demokracii vo vlastných radoch. Kto by to povedal?
Pellegrini nemá partnera pre referendum
Pred týždňom som písal, že zneužiť testovanie obyvateľstva na COVID-19 na zbieranie podpisov pod petíciu za referendum o predčasných voľbách, nie je etické. Nakoniec sa tak nedialo. Nemyslím, že si Peter Pellegrini vstúpil do svedomia. Skôr ho k tomu donútila situácia v teréne.
Počítal s dlhými radami, v ktorých budú v mrazivom počasí postávať zúriví občania. Skutočnosť bola však opačná. Počasie nežičilo šéfovi Hlasu a občania sa netlačili pred odbernými miestami. Takto by veľa podpisov nenazbieral a tak radšej zrušil akciu a vyhovoril sa na nejaké šikanovanie občanov, ktorí by podpísali petičný hárok.
Hlas-SD nebude zbierať podpisy na referendum počas testovania, okrem SNS sa nikto nechcel pridať
Okrem toho ho kadeľahšie poslali očakávaní spojenci. Okrem šéfa SNS Andreja Danka, ktorý by sa chcel za každú cenu dostať aspoň do parlamentu, ostatné opozičné strany neprejavili žiaden záujem. „To sa tak nerobí, do psej matere,“ odkázal Pellegrinimu predseda Smeru Robert Fico.
V čom je problém? Nejde o to, že by opozičné strany nechceli predčasné voľby, ale nechcú, aby smotanu zlízal Pellegrini. Viete si predstaviť Fica pod taktovkou človeka, ktorý ho zradil? Ja nie.
Ďalšie opozičné strany si ešte stále pamätajú Pellegriniho ako predsedu vlády, alebo prvého pobočníka Roberta Fica. To mu nemôžu odpustiť, lebo ako by vysvetlili voličom, že sa od neho líšia a podajú si ruky so Smerom 2?
Preferencie nahrávajú Hlasu, ale dokedy?
Najnovší prieskum verejnej mienky ukázal, ako môžu dopadnúť strany vládnej koalície, keď sa pred verejnosťou len hádajú. Hlas, ktorý takmer nič nerobí, ich začal valcovať. Najnovší výsledok ukázal, že súčasná vládna koalícia by mala v parlamente výraznú menšinu. Nejde o žiadne úspešné kroky opozície, ale o neschopnosť koalície.
Neschopnosť ukázať, že sa vedia dohodnúť v týchto ťažkých pandemických chvíľach. Občan, ktorý má už dosť koronavírusu a obmedzení, chce od vlády vidieť aspoň nejakú cestu, ktorou sa z ťažkostí možno dostať.
OĽaNO padlo k desiatim percentám, voľby by vyhral Hlas-SD a Kollár je na hranici zvoliteľnosti
Opozícia ju síce neponúka, ale takmer denné hádky Matoviča a Sulíka, obviňovanie z vysokého počtu úmrtí, tiež nevedú k upokojeniu obyvateľstva. Občania si preto radšej vyberú toho, kto síce nič neponúkol, ale ani sa neháda a k tomu sa ešte aj tak pekne usmieva.
Preferencie sú práve najväčšou hnacou silou, pre ktorú Pellegrini tlačí na okamžité predčasné voľby. Sám si je vedomý, že korešpondenčné zbieranie podpisov pod petíciu je cesta na dlhé lakte. Dovtedy možno pandémia bude ustupovať, občania dostanú vakcínu a začnú žiť normálny život, v ktorom politika často ide do úzadia.
Pellegrini sa odťahuje od Smeru, ale nemôže úplne. Podľa Erika Kaliňáka to hrá na dva tábory
Toho sa práve predseda Hlasu bojí. Musel by totiž prestať byť ticho a začať aj niečo ponúkať. A čo? Možno to, čo predvádzal, kým bol pri moci. Hlasy by mu to asi ťažko prinieslo, možno iba tých niekoľkých jeho blízkych, ktorí očakávajú, že návratom starých čias by sa dostali z väzenia.
Kotlebovci chcú demokraciu
Tradíciou na Slovensku je, že ani jedna politická strana nemôže natrvalo zostať jednotná. V minulosti sme boli svedkami viacerých štiepení strán, odchodu významných členov, čo častokrát viedlo aj k ich zániku. Rad prišiel aj na ĽSNS.
Niektorí jej členovia sú rozhorčení, že predseda Marian Kotleba si uzurpuje viaceré právomoci. Niekto by povedal, že je to normálne, veď aká-taká demokracia musí jestvovať aj v politickej strane. Ale v ĽSNS?
V ĽSNS sa bojuje o vplyv. Vyrastie opevnenému Kotlebovi konkurencia v novej strane?
To je prinajmenšom zvláštne, veď práve táto strana bola známa, že mala v čele „vodcu“ a ten určoval, čo treba robiť a čo nie. Teraz sa zrazu niektorí spamätali, že je potrebné počúvať aj iných. Prekvapujúce je, že medzi nimi sú aj takí, ktorí sa našli pred súdom za činy nezlučiteľné s demokraciou.
Prečo to robia?
Vysvetlenie je jednoduché. ĽSNS už rokmi stojí na mieste. Preferencie sa nehýbu, predseda sa stal nevýrazný a to vyvolalo vzburu. Niektorí si možno myslia, že treba konať ráznejšie, lebo doba je podľa nich ideálna, aby sa presadili. Netreba zabudnúť aj na hlasy, že nie všetko z financovaním strany je v poriadku. Peniaze údajne idú iba niektorým a nie práve tým, ktorí najviac riskujú.
