Veľké cirkevné sviatky obyčajne znamenajú pokoj na politickej scéne. Výnimkou neboli ani tie tohtoročné, veľkonočné. Politici zmĺkli a konečne sa pravdepodobne venovali svojím rodinám, akoby nás otravovali.
Preto som sa radšej rozhodol zamerať sa na jeden prieskum, ktorý ma vôbec nepotešil.
Po parlamentných voľbách si čoskoro budeme voliť aj hlavu štátu. Veľa občanov očakáva, čo povie súčasná prezidentka Zuzana Čaputová a plánujú organizovať aj zhromaždenia na jej podporu, aby znovu išla do súboja o palác.
Na Facebooku sú aktívni predovšetkým extrémisti
Pri predošlých parlamentných voľbách mnohí hovorili, že Igor Matovič vyhral predovšetkým vďaka sociálnym sieťam. Známe boli jeho videá spred rezidencií niektorých ľudí blízkych Smeru-SD v známych svetových letoviskách.
Ľudia ho jednoducho „žrali“ a dosiahol prekvapujúci výsledok, aj keď nemal stranícku základňu, aby ako sa to často hovorí, navštívil každú domácnosť na Slovensku. Navštívil ju však prostredníctvom sociálnych sietí.
Výhodu sociálnych sietí v súčasnosti pochopili aj ďalšie strany. Predovšetkým tie, ktoré vedia využiť, alebo zneužiť, súčasnú napätú situáciu v spoločnosti. Čo na tom, že viacero príspevkov je iba bohapusté nadávanie a často plné nepravdivých informácií.
Týždeň očami Pavla Urbana: Fico si mädlí ruky, v roku 2020 prepadlo takmer 30 percent hlasov a to mu nahráva
Denník N pred niekoľkými dňami zverejnil tabuľku politikov, ktorí sú v prvom štvrťroku najviac sledovaní na sociálnej sieti Facebook. Pozrime sa na prvé miesta v nej. Tomáš Špaček (Republika), Robert Fico (Smer-SD), Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja Republika) a iba po nich prezidentka Zuzana Čaputová.
Kde sú politici z donedávnej vládnej koalície? No medzi dvadsiatkou nájdeme len Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa. No pred nimi sú napríklad aj Tomáš Taraba (Život) či Rudolf Huliak (Národná koalícia) zo strán, ktoré o samostatnom postupe do parlamentu pravdepodobne iba snívajú.
Treba si uvedomiť, že voľby sa už nevyhrávajú iba bilbordmi alebo nudnými tlačovými besedami. Nekontrolované sociálne siete sú živnou pôdou pre rôzne extrémne názory, lebo nikto nemôže kontrolovať ich pravdivosť a ľudia ich často berú ako relevantné informačné médium.
Môj sused mi dnes začal „vyprávať“ bludy o tom, kto riadi svet a kto je zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine. Na otázku, kde sa to dozvedel povedal, že v nezávislom médiu, ktorého názov radšej nebudem uvádzať, aby som mu neprihral na popularite. Vo verejnosti sa však hovorí, že je priamo financované z Moskvy.
Okrem extrémistov, aj ostatné strany by mali pochopiť, že čítanosť na sociálnych sieťach sa získava predovšetkým bombastickými krátkymi vyhláseniami, ktoré prilákajú mladých. Pred troma rokmi takto ohúril Matovič, lenže teraz v spoločnosti sú iné problémy a politici by si radšej mali angažovať dobrého správcu sietí, ako dobrého grafika na bilbordy.
Stojí to menej a je to účinnejšie. Väčšina tých, čo nemajú prístup k sociálnym sieťam, sú už aj tak rozhodnutí, koho budú voliť. Koaličné strany sa na nich môžu ťažko spoliehať.
Všetci čakáme na Čaputovú
Do prezidentských volieb zostáva ešte takmer rok, ale už teraz sa špekuluje, kto sa bude uchádzať o kreslo v Grasalkovičovom paláci.
Najviac sa očakáva rozhodnutie súčasnej hlavy štátu Zuzany Čaputovej, či sa znovu pustí do boja alebo si povie, že už stačilo. Progresívne Slovensko a niektoré osobnosti verejného života dokonca organizujú zhromaždenie, ktorým ju vyzvú aby to nezabalila.
Verím, že jej rozhodnutie nebude ľahké. Treba si len pripomenúť koľko urážok zažila nielen od opozície, ale aj niektorých predstaviteľov vládnej koalície, keď netancovala ako si to želali. V prípade jej súhlasu s kandidatúrou by sa to iste ešte zintenzívnilo, ale taká je už politika, ktorá je veľmi často veľmi špinavá a nevyberajú sa prostriedky na zneváženie protivníka.
Napriek všetkému treba však povedať, že za štyri roky si Slovensko aj vďaka Čaputovej získalo dobre meno v zahraničí, vítali ju všade a dostala aj viacero medzinárodných ocenení. Na domácej scéne často nevyberala, či je niekto koalícia alebo opozícia. Možno aj preto, na rozdiel od koaličných politikov, má stále vysoké percento dôveryhodnosti a v ostatnom prieskume pred ňou bol iba Peter Pellegrini, ktorý sa pravdepodobne o tento post uchádzať nebude.
Jej rozhodnutie očakávajú nielen občania, ale aj jej potenciálni konkurenti. V prípade, že sa rozhodne znovu kandidovať si to mnohí pravdepodobne rozmyslia, aby nezažili podobné fiasko, ako niektorí pred štyrmi rokmi.
„Samovrahovia“ už zahlásili kandidatúru, ale im asi ani nejde o víťazstvo, ale iba sa znovu zviditeľniť.
