Typickým znakom klamstva je nesúlad medzi rečou tela a slovami. Upozornila na to vysokoškolská pedagogička a mediálna a komunikačná trénerka Oľga Škvareninová.
Ako vysvetlila, klamstvo je zložitý fenomén v rámci sociálnych vzťahov, a aj keď sa vo všeobecnosti považuje za morálne nesprávne, v niektorých situáciách môže byť akceptované alebo dokonca považované za prospešné. Ako príklad uviedla núdzové situácie, kedy pravda môže ohroziť bezpečnosť ľudí.
„V každodennej interakcii akceptujeme aj takzvané ‚nevinné‘ lži, ktoré sa stali súčasťou sociálnej siete vzťahov a bránia citovému zraňovaniu neľútostnou pravdou. Takéto klamstvá nie sú klamstvami v pravom zmysle slova,“ priblížila Škvareninová.
Klamstvo sa všeobecne považuje úmyselné podanie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, pričom cieľom je škodiť inému človeku, získať výhodu alebo mať prospech.
Pravé emócie klamári rýchlo potlačia
Odborníčka na reč tela uviedla, že klamstvo sa odráža najviac na mikrovýrazoch tváre, v očiach a tiež v oneskorenej gestikulácii. Ako vysvetlila, mikrovýrazy sú prejavy krátkych spontánnych emócií, ktoré sa na mimike tvári objavia iba na zlomok sekundy.
Ťažký stres a adaptačné poruchy sú najväčšie duševné problémy Slovákov - čo to znamená a ako sa proti nim brániť?
„Tieto pravé emócie klamári rýchlo potlačia, preto ich identifikácia môže byť náročná. V snahe skryť svoje emócie tvár klamára môže byť príliš kontrolovaná alebo strnulá, akoby bez emócií. Klamári môžu mať aj taký výraz tváre, ktorý sa nezhoduje s tým, čo hovoria,“ upozornila vysokoškolská pedagogička a dodala, že napríklad falošný úsmev sa prejavuje iba na perách, nikdy však v očiach a ich okolí.
Signálom neúprimnosti je podľa mediálnej trénerky aj asymetria v pohyboch a výrazoch, ako napríklad úsmev iba na jednej strane tváre.
Neprirodzene dlhý očný kontakt
Klamstvo je rozpoznateľné aj v očiach. Klamári môžu mať podľa Škvareninovej problémy udržať stabilný očný kontakt. Ich pohľady môžu byť krátke a nervózne.
„Na druhej strane, niektorí klamári v snahe pôsobiť úprimne môžu udržiavať neprirodzene dlhý očný kontakt, ktorého charakteristickým znakom sú úprimne vyvalené oči,“ doplnila odborníčka na neverbálnu komunikáciu.
Klamári často pri rozprávaní obmedzujú pohyb rúk a kontrolujú svoje gestá. To znamená, že ak niekto gestikuluje normálne a zrazu začne byť zdržanlivý, môže to byť signál klamania.
„Rovnako aj gestá, ktoré nasledujú až za slovami, jasne naznačujú, že si človek svoj príbeh vymyslel. Gesto je totiž integrálnou súčasťou verbálneho prejavu, hovoriaci ho používa bezprostredne so svojimi slovami alebo krátko pred nimi, nikdy nie až po nich,“ priblížila odborníčka.
Zrýchlené, plytkejšie alebo trhané dýchanie
Ďalším signálom klamania môžu byť zmeny dýchania. Podľa Škvareninovej sa dýchanie môže zrýchliť alebo sa stať plytkejším alebo trhaným. Ako vysvetlila, je to spôsobené nárastom stresu a zvýšeným tlakom na telo.
„K zmenenému dýchaniu sa pridáva aj zmena tónu hlasu alebo rytmu reči. Ak niekto začne hovoriť rýchlejšie alebo jeho hlas stúpa, môže byť pod stresom, ktorý spôsobuje klamstvo. Ak má klamár reč dopredu premyslenú a pripravenú, hovorí pomaly a nižším hlasom,“ upozornila vysokoškolská pedagogička
Doplnila, že znakom klamstva môže byť aj prehnane srdečné správanie, ako napríklad potľapkávanie po pleci, uchopenie podávanej ruky do oboch rúk, mohutné potriasanie rúk či dotyk partnera.
Škvareninová ďalej podotkla, že je pomerne problematické odhaliť rozdiel medzi klamstvom a nervozitou, pretože mnohé signály môžu byť totožné.
„Ide napríklad o dotyk tváre, krku, častí tela, hranie sa s vecami, vyhýbanie sa očnému kontaktu, ktoré môžu byť aj prejavom nervozity či stresu. Dokonca klamať nemusí ani človek, ktorý uplatňuje neverbálne znaky typické pre klamstvo – rečou svojho tela môže naznačovať, že pravdu nehovorí jeho komunikačný partner,“ doplnila expertka na reč tela.
Klamára podľa odborníčky vieme úspešne identifikovať vtedy, keď poznáme, akú reč tela uplatňuje v situácii, keď hovorí pravdu.
Neverbálne signály sa môžu u rôznych ľudí líšiť
Odhalenie klamára podľa reči tela tak môže byť náročné, pretože neverbálne signály sa môžu u rôznych ľudí líšiť. Pre správnu interpretáciu je tak podľa slov Škvareninovej potrebné vnímať reč tela v kontexte správania osoby.
„Každý človek totiž môže vykazovať určité znaky z rôznych dôvodov, napríklad kvôli nervozite alebo diskomfortu, a nie vždy to znamená, že klame. Najlepšie je kombinovať reč tela s verbálnymi znakmi, ako sú rozpory v príbehu, nejasné odpovede,“ doplnila.
To, čo naozaj pri odhaľovaní klamstva podľa odborníčky funguje, je hľadanie nesúladu medzi rečou tela a slovami. „Ak niekto napríklad tvrdí ,som úplne v pohode‘ a zároveň odťahuje svoje telo, zadržiava dych alebo krčí hlavu medzi ramená, môže to signalizovať, že hovorí niečo, čomu ani on sám neverí,“ povedala Škvareninová.
Znakom klamstva je podľa nej aj prehnaná reakcia, neodpovedanie na jednoduché otázky či odťahovanie sa od predmetu rozhovoru. Ako spresnila, klamár môže aj na jednoduché otázky reagovať s prehnanou obranou a podráždením.
„Môže tiež odpovedať protiotázkou: ,Prečo by som mal klamať?´ Ak klame o človeku alebo situácii, ktorá sa k danej osobe viaže, nenazve tohto človeka menom ani funkciou,“ upozornila Škvareninová s tým, že danú osobu klamár nazve ako „ten muž“, „tá žena“,“menovaná pracovníčka“, pričom uvedené slová dopĺňa minimalizovanými pohybmi tela alebo mimickým výrazom pohŕdania.