ANKARA 10. mája (WEBNOVINY) – Turecký parlament začal debatu o zmene ústavy z čias vlády armády. Turci sa tiež zamýšľajú nad otázkou, či sa premiér Recep Tayyip Erdogan nesnaží dostať k moci ako prezident.
Nový ústavný dokument by nahradil text ústavy schválený dva roky po vojenskom prevrate v roku 1980 a bol by odrazom hlbokých zmien v krajine, na čele ktorej je umiernená islamská vláda.
Organizácie občianskej spoločnosti, náboženské skupiny a obyvatelia Turecka boli vyzvaní, aby sa zapojili do procesu návrhu liberálnejšieho ústavného dokumentu. Cieľom je vytvoriť novú ústavu do konca roka.
Premiér Erdogan v pondelok oznámil, že sa začala fáza „písanej verzie“. „Môžeme diskutovať o všetkom, či to bude prezidentský, alebo poloprezidenstký systém,“ povedal premiér.
Jeho slová sú pre mnohých Turkov potvrdením „najlepšie uchovávaného tajomstva“, že Erdogan chce zmeniť parlamentný systém na prezidentský a že sám sa bude uchádzať o najvyšší post v krajine v roku 2014.
Erdogan, ktorý stojí tretíkrát na čele krajiny ako jej premiér, dosiahne v roku 2015 limit, ktorý mu znemožňuje opäť stáť na čele vlády. Jeho kritici preto predpokladajú, že si pripravuje pôdu na prechod na prezidentský post, čo by mu umožnila nová ústava.
Podľa Erdoganových kritikov napriek premiérovým ekonomickým úspechom Turecka sú v krajine porušované občianske práva a príslušníci armády, tradiční obhajcovia sekularizmu v Turecku, sú zatláčaní do ofenzívy, desiatky z nich vrátane vrchných dôstojníkov sú vo väzení pre obvinenia zo snahy zvrhnúť vládu.
„Žijeme v polodiktátorskom štáte a teraz smerujeme k ústavnej diktatúre?“, pýta sa Riza Türmen, bývalý sudca na Európskom súde pre ľudské práva a teraz zástupca lídra najsilnejšej opozičnej prosekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP).
S novou ústavou nesúhlasia ani tureckí nacionalisti. Predstavitelia CHP varujú pred islamským smerovaním ústavy a podľa vlastného vyjadrenia budú tlačiť na zachovanie odkazu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka, aby bolo v nej zachované jeho sekulárne dedičstvo.
Kurdská Strana mieru a demokracie (BDP) zasa vyzýva, aby v ústave boli zakotvené väčšie práva 12 až 15 miliónov Kurdov žijúcich v 74-miliónovom Turecku.
Všetky sily v krajine sa teraz sústreďujú na prepísanie textu ústavy, štvrtej od založenia Tureckej republiky v roku 1923.
