Od začiatku budúceho roka sa na Slovensku zavedie tzv. trvalý kurzarbeit. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorý parlament posunul do druhého čítania. Štát bude cez úrady práce vyplácať zamestnancovi náhradu mzdy alebo platu v čase, keď mu zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu.
Hoci ministerstvo práce a sociálnych vecí navrhovalo do tohto systému zahrnúť aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), trvalý kurzarbeit bude nakoniec určený len pre zamestnancov a zamestnávateľov.
Pre živnostníkov by nebol výhodný
Bývalý minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak nezahrnutie SZČO do trvalého kurzarbeitu zdôvodňoval tým, že by sa im tým mierne zvýšili sociálne odvody. Upozornil tiež na to, že osem z desiatich živnostníkov platí minimálne sociálne odvody, a preto by z tohto systému mali nárok na príliš nízke dávky.
Vláda schválila trvalý kurzarbeit, ale živnostníkov zo schémy pomoci vylúčila
„Súčasná schéma pomoci je pre nich výhodnejšia,“ zdôraznil po februárovom rokovaní tripartity. Rezort práce a sociálnych vecí tiež upustil od vytvorenia nového fondu na podporu zamestnanosti. Krajniak to zdôvodnil tým, že by to ročne stálo 130 miliónov eur. „Nemohli by sme ich použiť na podporu zamestnanosti, ale museli by sme ich viazať v tomto fonde,“ tvrdí. Nárok na dávky z trvalého kurzarbeitu bude však zamestnancom vznikať. „Keď príde veľká kríza, štát jednorazovo naleje peniaze do systému,“ dodal Krajniak.
Finančná pomoc pre zamestnávateľov bude pozostávať z príspevku na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Pomoc pre zamestnávateľov
Trvalý kurzarbeit má pomôcť zamestnávateľom a zamestnancom v krízových časoch podobne, ako im v súčasnosti pomáha projekt Prvá pomoc. Aktivuje sa pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej zamestnávateľ nemôže najmenej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času.
Za vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter a zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť, sa bude považovať najmä mimoriadna situácia, výnimočný stav alebo núdzový stav, mimoriadna okolnosť alebo okolnosti vyššej moci. Podporu v čase skrátenej práce má štát poskytovať najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov. Vláda bude môcť svojím nariadením ustanoviť dlhšie obdobie poskytovania podpory. Zamestnávateľ bude povinný zachovať pracovné miesto, na ktoré mu štát poskytol podporu, najmenej dva mesiace po skončení poberania podpory.