BRATISLAVA 15. novembra (WEBNOVINY) – Až 79 percent Slovákov by sa v prípade potreby finančnej pomoci obrátilo na najbližšiu rodinu, teda partnera či dospelé deti a 73 percent na iných príbuzných. Vyplýva to z októbrového prieskumu agentúry Ipsos, ktorý si objednala spoločnosť Kruk v rámci Dňa bez dlhov.
Z prieskumu taktiež vyplýva, že 57 percent Slovákov informuje o finančnej situácii, teda o príjmoch, výdavkoch i záväzkoch najčastejšie svoju manželku či manžela, 34 percent svojich rodičov, 29 percent svoje deti a 26 percent partnera či partnerku.
Päťdesiatosem percent ľudí sa domnieva, že ak sa niekto rozhodne neinformovať blízkych o svojich finančných problémoch, robí tak preto, aby ich ochránil pred problémami. Štyridsaťsedem percent si myslí, že to robí z dôvodu zachovania pozitívnej a optimistickej atmosféry v rodine či zo strachu, že týmito informáciami zaťaží ďalšie osoby a pridá im starosti.Zatajovanie problémov má však vo väčšine prípadov na rodinné vzťahy skôr negatívny vplyv.
V 42 percentách prípadov sa môže zvýšiť napätie v rodinných vzťahoch, ak je zadlžená osoba vystavená stresu, ktorý má vplyv aj na jej rodinu. V 20 percentách prípadov sa nepriznaním dlhov v rodine, ktorá už mala problémy v minulosti, môže situácia len zhoršiť a v 19 percentách prípadov porozumenie medzi členmi rodiny zoslabne a objaví sa nedôvera.
S dlhmi sa Slováci zverujú partnerovi
V prieskume tiež zistili, že 33 percent Slovákov má osobnú skúsenosť s dlhmi. Najčastejšie sa s nimi zverili svojmu partnerovi (80 percent), ďalej rodičom (54 percent), súrodencom (44 percent) či kamarátom (39 percent) s tým, že od nich očakávali predovšetkým radu, ako majú svoje finančné problémy riešiť (42 percent) alebo tiež citovú (26 percent) či finančnú pomoc (25 percent). Až 57 percent ľudí sa snažilo svoju situáciu zatajiť najmä pred susedmi, 50 percent zas pred spolupracovníkmi.
V 74 percentách prípadov sa dotyčný sám priznal, pričom nasledoval rozhovor o problematickej finančnej situácii s vysvetlením, ako problém vznikol (57 percent). Toto oznámenie pritom vzťah alebo rodinnú väzbu buď posilnilo (42 percent), alebo na ne nemalo žiadny vplyv (41 percent).
„Z nášho prieskumu okrem iného vyplynulo, že aj osoby, ktoré sa do dlhov zatiaľ nedostali uvažujú a odpovedajú veľmi podobne ako tie, ktoré sú dlhovo zainteresované. Takmer dve tretiny Slovákov (62 percent) by boli radi, keby ich finančné problémy zostali len v rodine a mohli ich tak riešiť spoločne. To potvrdzuje tiež fakt, že títo ľudia by sa so svojimi finančnými problémami najčastejšie zverili partnerovi (88 percent), rodičom (56 percent), dospelým deťom (51 percent) či súrodencom (44 percent) a naopak, snažili sa ich zatajiť pred susedmi (77 percent), spolupracovníkmi (70 percent), maloletými deťmi (63 percent) a kamarátmi (50 percent),“ uviedla Paulina Sapkowska, generálna riaditeľka spoločnosti Kruk.
„Okrem rodiny by každý piaty človek (18 percent) vyhľadal odbornú pomoc aj u finančného poradcu alebo firmy zaoberajúcej sa pohľadávkami,“ dodala.
Dospelí sú ochotní diskutovať s rodičmi
Výskum tiež ukázal, že 34 percent dospelých obyvateľov Slovenskej republiky sa domnieva, že deti školského veku by sa nemali zaťažovať finančnými otázkami. Dvadsaťosem percent Slovákov víta informovanie detí o finančnej situácii rodiny v záujme osvojenia si finančnej zodpovednosti. Šesťdesiat percent ľudí, pokiaľ sú vo finančnej tiesni, dokáže svojim deťom odoprieť rôzne potešenia.
Šesťdesiatštyri percent dospelých je ochotných diskutovať o svojich finančných problémoch s rodičmi, keďže si zvykli radiť sa s nimi o financiách (30 percent) a deliť sa s nimi o radosti i starosti (27 percent).
Až 79 percent by prijalo od rodičov materiálnu podporu v prípade finančných problémov. Finančná podpora detí pritom vyvoláva u dospelých rozporuplné pocity. Zatiaľ čo 41 percent Slovákov sa domnieva, že je šťastím mať niekoho, na koho je spoľahnutie, 23 percent to vníma ako niečo prirodzené, ale pociťuje tiež negatívne emócie (22 percent), pretože podľa nich sú to práve deti, ktoré by mali pomáhať rodičom.
V rámci spomínaného Dňa bez dlhov sa záujemcovia budú môcť poradiť s odborníkmi zo spoločnosti Kruk v dňoch 12. až 14. novembra v čase od 14:00 do 18:00 a v sobotu 15. novembra od 8:00 do 18:00. Odborníci budú pripravení v stánkoch na autobusovej stanici Mlynské Nivy v Bratislave a na autobusovej stanici v Košiciach.
Informácie agentúre SITA poskytla Alexandra Kostřicová z Virklis – The Wings Agency.