BRATISLAVA 15. novembra (WBN/PR) – Slovensko zaostáva za krajinami Európskej únie v počte transplantácií obličky od žijúceho darcu. V roku 2010 sa na Slovensku vykonalo osem transplantácií od živého darcu, čo je na milión obyvateľov iba 1,5 transplantácie. Napríklad v Rakúsku ich bolo takmer päťkrát viac (7,2) a vo Švédsku dokonca 12,5-krát viac (18,77) ako na Slovensku.
Transplantácia obličky je jediná liečebná metóda, ktorá zabezpečuje komplexné obnovenie obličkových funkcií. Predlžuje a skvalitňuje život pacienta so zlyhanými vlastnými obličkami. K 31. decembru 2010 bolo na čakacej listine na Slovensku 369 pacientov, ktorí potrebovali transplantáciu obličky.
Transplantácia obličky je oveľa lacnejšia ako dialýza. Zatiaľ čo cena transplantácie prvý rok po tomto operačnom zákroku je 14 350 € a druhý rok 4 200 €, cena dialýzy sa v priebehu rokov nemení a dosahuje 24-tisíc € každý rok.
Lepšie je na tom Slovensko v medzinárodnom porovnaní pri transplantácii obličky od mŕtveho darcu. V roku 2010 sa vykonalo 169 transplantácií obličky od mŕtvych darcov, čo je 31 transplantácií na milión obyvateľov. V Česku to bolo takmer 35, v Nemecku 36, ale napríklad v Rakúsku až 48,5 transplantácie na milión obyvateľov.
Problémom vo všetkých krajinách však je nedostatok mŕtvych darcov.
Program žijúceho darcovstva vychádza práve z nedostatku orgánov od zomretých darcov, rastúceho počtu čakateľov na tento orgán a z faktu, že pri transplantácii od žijúceho darcu je menej komplikácií a dosahujú sa lepšie výsledky v prežívaní príjemcov i obličkových štepov.
Žijúcimi darcami môžu byť priami geneticky príbuzní (rodičia, deti, súrodenci, starí rodičia), vzdialene geneticky príbuzní (napr. tety, strýkovia, bratranci, nevlastní súrodenci) a geneticky nepríbuzní (napr. manžel, manželka, druh, družka, svokor, svokra, švagor, švagriná, blízki priatelia).
Výhodou transplantácie obličky od živého darcu je skrátenie čakacej doby na transplantáciu, operáciu možno naplánovať cez deň a v termíne, ktorý vyhovuje darcovi aj príjemcovi. Nemenej dôležitý je psychologický aspekt – tak z hľadiska darcu, ako aj príjemcu. Príjemcovi sa vďaka transplantácii obnovia obličkové funkcie. Darca má zase možnosť v rámci predoperačných vyšetrení odhaliť skryté ochorenie a liečiť sa. Riziko zlyhania obličky, ktorá mu zostane, a následnej potreby dialýzy je menšie ako vo všeobecnej
Právne aspekty transplantácií od žijúcich darcov upravuje zákon z roku 2004. Dbá na to, aby nebol darca poškodený, aby bol podrobne informovaný o možných rizikách. Tie sú preňho pri správnom a detailnom vyšetrení pred samotným darovaním obličky minimálne. Po darovaní obličky zostáva pod pravidelným lekárskym dozorom. V apríli 2004 sa v Amsterdame zišlo vyše 100 expertov z viac ako 40 krajín sveta, aby vytvorili medzinárodné štandardy v starostlivosti o žijúcich darcov obličky.