Tóth: Päťdesiatka sa nevyhráva nohami, ale hlavou

BRATISLAVA 24. augusta (WebNoviny.sk) – Prvý atletický olympijský víťaz v ére slovenskej samostatnosti, chodec Matej Tóth (VŠC Dukla Banská Bystrica), je už na Slovensku. Tridsaťtriročný rodák z Nitry a čerstvý víťaz OH 2016 v chôdzi na 50 km sa so svojimi najbližšími (ne)plánovane stretol už na viedenskom letisku vo Schwechate, kam ho prišli privítať aj s veľkým transparentom s nápisom „Ďakujeme. Matej Tóth, olympijský víťaz“.

Ako prvé sa mu v náruči ocitli dcérky Ninka a Emmka, ktoré sa ho nevedeli dočkať, čo veľkej skupine fanúšikov viackrát pri svojom šantení pripomenuli. Po dcérkach sa Matej objal s manželkou Lenkou, rodičmi a bratom Michalom, ktorý celú rodinnú misiu Tóthovcov do Viedne zorganizoval. Hoci to malo byť pre majiteľa olympijského zlata z Ria veľké prekvapenie, on sám tušil, že sa s rodinou stretne už vo Viedni.

„Aj keď mi Emmka pri poslednom rozhovore povedala, že sa teší ako sa stretneme v Bratislave, trochu som predpokladal, že prídu už na viedenské letisko. Veľmi ma potešili. Bolo to pre mňa milé prekvapenie a krásne stretnutie po takom dlhom čase. Potešilo ma, že na letisko prišli aj moji známi, priaznivci, kolegovia z Dukly a ďalší ľudia, ktorí mali radosť z môjho úspechu. Som veľmi rád, že som ich mojím výkonom potešil, že som im urobil radosť. Aj pre nich som zlatú medailu vybojoval. Aj oni boli povoleným dopingom, ktorý mi pomohol úspešne dôjsť do cieľa mimoriadne náročnej olympijskej päťdesiatky,“ uviedol Matej Tóth v prvom rozhovore po návrate zo zámoria a pokračoval:

„Zhruba 45 kilometrov som na nej dosť trápil, až posledných päť kilometrov som si tieto preteky začal užívať. Hoci som sa riadil podľa mojich pocitov, bolo to zložité. Medailou som si nebol istý až do chvíle, keďo som predstihol Jareda Tallenta. V momente , keď som ho nechal za sebou, som išiel do cieľa s nádejou a veľkým odhodlaním, že tú medailu určite vybojujem. Že to bude zlato, tomu som začal veriť približne 500-600 metrov pred cieľom.“

Matej Tóth v obkľúčení novinárov a fanúšikov, ktorí ho vítali doma, priblížil aj najemotívnejší moment svojho mimoriadne úspešného účinkovania v Riu: „Najviac mi v pamäti utkveli momenty na stupni víťazov a slovenská hymna na počesť môjho víťazstva. Potom tiež veľká skupina slovenských fanúšikov a členov našej výpravy, ktorí v hľadisku so mnou spievali hymnu. Asi sa nepomýlim, keď poviem, že tam bolo 95 percent členov našej výpravy, ktorí ešte zostali v Riu. Bolo to krásne. Aj tento ceremoniál ukázal, že sme boli dobrá partia. Navzájom sme sa povzbudzovali, pomáhali sme si, žičili sme si úspech. Som rád, že sme si na tejto olympiáde navzájom takto sadli.“

Mateja Tótha počas slávnostného ceremoniálu potešil aj to, že medailu mu odovzdávala členka MOV Danka Barteková: „Na to si budem pamätať veľmi dlho. Lebo na to, kto mi dával medailu na MS 2015 v Pekingu som už zabudol. Fakt si to už nepamätám. Na to, kto mi odovzdal zlato v Riu, však do smrti nezabudnem,“ zdôraznil Matej Tóth.

Samozrejme, že témou improvizovanej besedy s víťazom olympijskej päťdesiatky bolo aj neúspešné snaženie svetového rekordéra Yohanna Diniza z Francúzska, ktorý na trati viackrát zastal, dokonca aj odpadol, a predsa prišiel do cieľa na 8. mieste. „Diniza poznám, viem, akým spôsobom súťaží. Preto ma jeho veľmi rýchly nástup od úvodu vôbec neprekvapil. On tak chodí vždy. Keď sa mu podarí udržať toto vražedné tempo až do cieľa, urobí dobrý výsledok, keď nie, preteky nezvládne. Teraz to opäť predviedol. On tieto veľké preteky nezvládol psychicky a emočne. Veľmi túžil po triumfe, ale nezvládol taktiku boja o prvé priečky. Či by som takto na hranu dokázal ísť aj ja? Myslím si, že do takého štádia, že by som doslova kolaboval na trati, by som sa nedostal, pretože moja hlava by ma až takto na hranu nepustila. Určite nie. Mám dosť skúsenosti na to, aby som takto nehazardoval so zdravím a životom. V kariére som absolvoval desiatu päťdesiatku, ale nie všetky boli také úspešné ako táto v Riu a pred rokom na MS v Pekingu. Aj ja som sa na tejto trati viackrát vytrápil, organizmus a najmä hlava si to pamätá. Preto by ma do Dinizovho extrému určite nepustila. Opäť sa potvrdilo, že päťdesiatka sa nevyhráva nohami, ale hlavou. Ja som sa tejto zásady držal počas celej päťdesiatky. Preto som úspešne došiel do cieľa,“ priblížil Matej Tóth náročnosť pretekov, ktoré v dejisku OH 2016 absolvoval.

„Bolo to predsa zákonité, lebo som nebol v žiadnych tabuľkách, v prvej polovici roka som neštartoval ani na jednej päťdesiatke. Nemali na podľa čoho posudzovať. Pre mňa to však bolo dobré, vôbec som sa na nich neurážal, vôbec som nebol z toho rozčarovaný. Mne to totiž vyhovovalo. Aj keď som bol v pozícii favorita, tým, že si ma svetové agentúry nevšímali, mi uľahčili pozíciu. Nebol som pod tlakom. Nikto ma nepasoval do pozície favorita. To boli veci, ktoré mi pred olympiádou vyhovovali,“ reagoval Matej Tóth na otázku agentúry SITA.